Za môjho detstva a mladosti sa im bežne hovorilo „rákosníci“. Populárni zabávači o nich verejne rozprávali rasistické vtipy a takmer každý im v ich stánkoch s lacným textilom tykal.
Ešte stále to niekde občas pretrváva, no zo spoločenskej konvencie sa stal znak obmedzenosti. Českí Vietnamci, vďaka niekdajšej družbe socialistického tábora dnes jedna z najviditeľnejších menšín v krajine, prešli za posledných tridsať rokov pozoruhodnou cestu a jej vyvrcholenie prišlo teraz, v čase koronavírusovej krízy.
„Naši“ Vietnamci, ktorých je podľa oficiálnych štatistík zhruba 60-tisíc, sa medzi sebou skladajú na respirátory pre českých nemocnice (napríklad v Ústeckom kraji), vo svojich večierkach, kam sa už dávno presunuli zo stánkov, ponúkajú zákazníkom ochranné rukavice a šijú rúška.
