Za môjho detstva a mladosti sa im bežne hovorilo „rákosníci“. Populárni zabávači o nich verejne rozprávali rasistické vtipy a takmer každý im v ich stánkoch s lacným textilom tykal.
Ešte stále to niekde občas pretrváva, no zo spoločenskej konvencie sa stal znak obmedzenosti. Českí Vietnamci, vďaka niekdajšej družbe socialistického tábora dnes jedna z najviditeľnejších menšín v krajine, prešli za posledných tridsať rokov pozoruhodnou cestu a jej vyvrcholenie prišlo teraz, v čase koronavírusovej krízy.
„Naši“ Vietnamci, ktorých je podľa oficiálnych štatistík zhruba 60-tisíc, sa medzi sebou skladajú na respirátory pre českých nemocnice (napríklad v Ústeckom kraji), vo svojich večierkach, kam sa už dávno presunuli zo stánkov, ponúkajú zákazníkom ochranné rukavice a šijú rúška.
Vďaka svojim skúsenostiam s chorobami, ako bol SARS, a informáciám z domova, boli pripravení oveľa skôr a lepšie ako český štát. Dnes už len ťažko nájdete večierku bez ochranného plexiskla medzi kasou a zákazníkom. Rúška nasadili v čase, keď to väčšina Čechov považovala za znak nemiestnej výstrednosti alebo priamo hystérie.

Celkom zaujímavý je rozdiel vo vnímaní tejto situácie medzi prvou a druhou generáciou, ktorej niektorí členovia už patria medzi spoločenskú elitu – presadzujú sa v biznise, športe alebo kultúre. Kým starší Vietnamci sami hovoria o „pomoci Českej republike“, tí mladší už o „pomoci svojej krajine“. Čo sa prejavuje už dlhší čas: česko-vietnamská bloggerka Trang DoThu, autorka vtipného blogu asijatka.cz, mi nedávno v rozhovore opisovala, ako sa teší, že bude môcť konečne v Česku voliť. Čo sa jej splnilo, len výsledok asi nebol úplne taký, ako si predstavovala. Čo sa dá robiť: My country, right or wrong.
A aj keď policajné správy občas ešte spomínajú vietnamskú komunitu v súvislosti hlavne s drogovou kriminalitou, pre Čechov sa Vietnamci, prísne vzaté ekonomickí migranti, stali postupom času prirodzenými susedmi, bez ktorých by české mestá prišli o kus atmosféry i infraštruktúry. Až tento text dopíšem, skočím si tu u nás v dome dole po ich polievku pho z úspešného reťazca „banh-mi-ba“. Ako hovorím: je fajn mať takých susedov.