Za môjho detstva a mladosti sa im bežne hovorilo „rákosníci“. Populárni zabávači o nich verejne rozprávali rasistické vtipy a takmer každý im v ich stánkoch s lacným textilom tykal.
Ešte stále to niekde občas pretrváva, no zo spoločenskej konvencie sa stal znak obmedzenosti. Českí Vietnamci, vďaka niekdajšej družbe socialistického tábora dnes jedna z najviditeľnejších menšín v krajine, prešli za posledných tridsať rokov pozoruhodnou cestu a jej vyvrcholenie prišlo teraz, v čase koronavírusovej krízy.
„Naši“ Vietnamci, ktorých je podľa oficiálnych štatistík zhruba 60-tisíc, sa medzi sebou skladajú na respirátory pre českých nemocnice (napríklad v Ústeckom kraji), vo svojich večierkach, kam sa už dávno presunuli zo stánkov, ponúkajú zákazníkom ochranné rukavice a šijú rúška.
Vďaka svojim skúsenostiam s chorobami, ako bol SARS, a informáciám z domova, boli pripravení oveľa skôr a lepšie ako český štát. Dnes už len ťažko nájdete večierku bez ochranného plexiskla medzi kasou a zákazníkom. Rúška nasadili v čase, keď to väčšina Čechov považovala za znak nemiestnej výstrednosti alebo priamo hystérie.
Súvisiaci článok Najhorší prejav prezidenta Zemana (český zápisník) Čítajte Celkom zaujímavý je rozdiel vo vnímaní tejto situácie medzi prvou a druhou generáciou, ktorej niektorí členovia už patria medzi spoločenskú elitu – presadzujú sa v biznise, športe alebo kultúre. Kým starší Vietnamci sami hovoria o „pomoci Českej republike“, tí mladší už o „pomoci svojej krajine“. Čo sa prejavuje už dlhší čas: česko-vietnamská bloggerka Trang DoThu, autorka vtipného blogu asijatka.cz, mi nedávno v rozhovore opisovala, ako sa teší, že bude môcť konečne v Česku voliť. Čo sa jej splnilo, len výsledok asi nebol úplne taký, ako si predstavovala. Čo sa dá robiť: My country, right or wrong.
A aj keď policajné správy občas ešte spomínajú vietnamskú komunitu v súvislosti hlavne s drogovou kriminalitou, pre Čechov sa Vietnamci, prísne vzaté ekonomickí migranti, stali postupom času prirodzenými susedmi, bez ktorých by české mestá prišli o kus atmosféry i infraštruktúry. Až tento text dopíšem, skočím si tu u nás v dome dole po ich polievku pho z úspešného reťazca „banh-mi-ba“. Ako hovorím: je fajn mať takých susedov.
