Keď sa v roku 1985 uzatvárala prvá Schengenská dohoda, očakávania boli také nízke, že na podpis neprišla ani miestna luxemburská televízia, ktorá má pritom v malej blahobytnej krajine núdzu o témy. Potom sa to však zmenilo.
"Schengen sa stal takým populárnym, že politické strany preň narýchlo prepisovali svoje programy, aby si zvýšili šance u voličov," hovorí v rozhovore pre české Hospodářské noviny Luxemburčan ROBERT GOEBBELS.
Dodáva, že ani súčasná koronavírusová kríza, pri ktorej štáty zavádzajú karantény a obmedzujú pohyb ľudí, neprinesie kolaps voľného cestovania. "Otvorené ekonomiky ako luxemburská alebo česká by na to tvrdo doplatili," tvrdí.
Lídri Európskej únie zavreli vonkajšie hranice Európskej únie a štáty väčšinou kontrolujú aj hranice medzi sebou. Je voľnému pohybu amen?
Určite nie. Spoločné pravidlá umožňujú vrátiť kontroly na vnútorné hranice až na dva roky, k tejto situácii došlo v minulosti opakovane a Schengen je tu ďalej.
Európske štáty pre pandémiu zatvárajú Schengen. Brusel ich žiada, aby sa otvorili Čítajte Ešte nikdy však nedošlo k tomu, že by slobodu pohybu začala obmedzovať v rovnakej chvíli absolútna väčšina členských štátov.
To je pravda, k takej situácii od marca 1995, keď vstúpila do platnosti takzvaná druhá schengenská zmluva a z priechodov úplne zmizli búdky a závory, nedošlo. Ja to však nepovažujem za problém, ak sa sloboda pohybu zas vráti. Problém vidím inde.
V tom, že to ukazuje falošnú predstavu mnohých politikov, ktorí si s obnovením kontroly hraníc spájajú viac bezpečia a domnievajú sa, že keď hranice zatvoria, riziko narušenia bezpečnosti sa zmenší alebo dokonca úplne zmizne. To je ilúzia.
O čo svoje tvrdenie opierate?
Pozrite sa na Veľkú Britániu: tá nikdy nebola súčasťou Schengenu a nikdy neprestala svoje hranice úplne kontrolovať. A napriek tomu nie je ušetrená kriminality spojenej s voľným pohybom osôb cez hranice. Nielenže na jej území došlo k džihádistickým útokom cudzincov, ale dokonca práve do Británie sa najčastejšie utekajú skryť ľudia stíhaní v Európe za terorizmus.
A teraz Britániu neobišla ani koronavírusová nákaza. Ak porovnáte rozsah nákazy v krajinách, ktoré svoje hranice kontrolujú, a tými, ktoré nie, nie je medzi nimi významný rozdiel. Skúsenosť z Taiwanu, ktorý sa po Číne mal stať ďalším ohniskom nákazy Covid-19, ale podarilo sa mu infekciu veľmi rýchlo skrotiť, ukazuje, že kľúčová je vzájomná ochrana ľudí - dôsledné nosenie rúšok, hygiena rúk, včasné testovanie. Nový vírus porazíme medzi sebou vnútri štátov, nie na hraniciach.
Kedy sa podľa vás sloboda pohybu vráti?
Som presvedčený, že až sa nákaza dostane pod kontrolu, ľudia sa začnú slobody cestovania dožadovať. Je to prirodzená ľudská reakcia, vyjsť po čase z domáceho väzenia.
