Tridsaťšesťročná Slovenka ALENA HALAŠOVÁ dlhodobo žije vo Veľkej Británii.
V čase, keď väčšina európskych štátov už prijímala pre šíriaci sa koronavírus prísne bezpečnostné opatrenia, britská vláda mala opačnú taktiku. Nechávala otvorené letiská, obchody aj podniky a prichádzajúcim zo zahraničia nenariaďovala povinnú karanténu.

Alena, ktorá je práve na začiatku deviateho mesiaca tehotenstva, sa zľakla, že v Británii sa zopakuje taliansky scenár. Keď sa dozvedela, že slovenská vláda svojim občanom ponúka možnosť repatriácie, teda návratu do krajiny, rozhodla sa ju využiť. Do lietadla ju však napokon nepustili práve preto, že je vo vysokom štádiu tehotenstva.
"Teraz mi prepravná spoločnosť tvrdí, že sa im vraj nejako podarilo vybaviť pre mňa výnimku krátko pred odletom, pritom ja som na letisku bola do poslednej chvíle," vysvetľuje Alena v rozhovore pre SME.
Ako dlho žijete v Spojenom kráľovstve?
Žijem a pracujem tu už pätnásť rokov, v Británii som zároveň vyštudovala vysokú školu, London Metropolitan University. Pred jedenástimi rokmi som sa tu vydala, manžel je Portugalec. Teraz spolu čakáme bábätko, som v 37. týždni tehotenstva.
Prečo ste sa rozhodli, že sa v čase pandémie nového koronavírusu chcete presunúť radšej na Slovensko? Znepokojili vás správy o rýchlo rastúcom počte nakazených v Británii?
Stanovisko ministerstva zahraničných vecí SR:
- "Slovenský rezort diplomacie už prípad rieši a riešil ho aj v utorok, keď sa slovenská občianka vo vysokom štádiu tehotenstva pokúšala odletieť na Slovensko," vysvetlil pre SME hovorca rezortu Juraj Tomaga.
- "Vo veci priamo intervenoval aj slovenský veľvyslanec v Londýne. Avšak konečné rozhodnutie je v takýchto prípadoch vždy na dopravcovi. Väčšina aerolínií totiž ani za štandardných okolností neprepravuje tehotné pasažierky, ktoré sú vo vyššom ako 36 týždni tehotenstva. Za takýchto okolností musí obyčajne tehotná pasažierka podpísať reverz, že v prípade, ak by si jej stav vyžiadal núdzové pristátie, uhradí všetky vzniknuté náklady, ktoré s tým budú súvisieť."
- Alena Halašová pre SME uviedla, že ak by ju k tomu personál na letisku vyzval, takýto reverz podpíše.
Nevyrušili ma ani tak konkrétne správy o počte nakazených či ťažkých prípadov v jednotlivých krajinách, hoci som to sledovala.
Veľmi ma však znepokojoval postup britskej vlády, ktorá pomerne dlho otáľala so zavedením prísnych opatrení.
Všade v Európe už sa postupne zavádzala povinná karanténa, vlády uzatvárali letiská, obmedzovali voľný pohyb osôb a niekde pre istotu uzatvárali aj celé mestá, keď v nich bývalo viac nakazených.
Britský premiér však v tom čase rozprával o vytvorení kolektívnej imunity, nezatváralo sa vôbec nič a infikovaní pribúdali.
Začala som mať obavy, že za takýchto okolností sa vírus môže tunajším úradom vymknúť z rúk a že Británia bude nasledovať taliansky scenár.
Trochu ma začínala chytať panika pri predstave, že nemocnice budú preplnené a ja nebudem mať kde rodiť, alebo že pre mňa a pre dcérku pôrod za takýchto podmienok nebude bezpečný.
Kedy máte termín pôrodu?
V polovici apríla. Ja už som v tejto situácii zvažovala aj pôrod z domu, ak by nebolo miesto v nemocnici, ale také čosi podľa mňa treba riešiť skôr a neviem, či by som chcela domáci pôrod v tejto situácii riskovať v poslednej chvíli.
Kedy ste začali riešiť možnosť repatriácie, teda návratu na Slovensko, ktorú ponúka rezort diplomacie?
Na slovenskú ambasádu v Londýne som sa obrátila ešte v pondelok 16. marca.
Vtedy sa však s repatriáciami Slovákov z Británie ešte nezačalo.
Ambasáda začiatkom minulého týždňa reagovala v zmysle, že mi nevie poskytnúť žiadne informácie a že by som mala svoju situáciu radšej naďalej riešiť v Británii. Pani na linke mi vlastne ako prvá povedala, že by som mala zvážiť pôrod doma.