SME
Nedeľa, 12. júl, 2020 | Meniny má NinaKrížovkyKrížovky

Peking mohol vírus poraziť v zárodku. Radšej ho tajil a dnes na ňom zarába

Režim šikanoval lekárov aj vedcov.

Čínsky prezident Si Ťin-pching s rúškom na tvári počas návštevy nemocnice a pacientov.Čínsky prezident Si Ťin-pching s rúškom na tvári počas návštevy nemocnice a pacientov. (Zdroj: TASR/AP)

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

PEKING, BRATISLAVA. Začiatkom februára nový koronavírus ešte nemal meno. Mnohí mu preto dočasne prisúdili prívlastok "čínsky", keďže práve z Číny sa rozšíril do celého sveta.

Vedci aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) varovali, že takéto označenie je nebezpečné a škodlivé. Nevdojak totiž naznačuje, že vinu za vznik a šírenie nákazy nesie čínsky národ. Od 11. februára má preto vírus presné pomenovanie: SARS-CoV-2. Chorobu, ktorú spôsobuje, vedci pomenovali Covid-19.

Skryť Vypnúť reklamu

Zdá sa však, že prinajmenšom americký prezident Donald Trump tieto neutrálne názvy používať odmieta. Naopak, šéf Bieleho domu vírus opakovane označuje ako čínsky.

Vo štvrtok sociálne siete obletela fotografia, ktorá zblízka zachytáva vytlačený text Trumpovho prejavu položený na rečníckom pulte. V spojení koronavírus je preškrtnutý prívlastok „korona“ a čiernou fixkou je prepísaný na „čínsky“.

Napriek tomu sa Trumpa tentoraz zastávajú aj médiá, ktoré sú k nemu inak mimoriadne kritické.

Denník Washington Post poznamenáva, že Trumpovo odôvodnenie, prečo vírus stále nazýva čínskym, „je technicky správne“.

„Musíme však byť presní a viniť čínsku komunistickú stranu,“ podotýka komentátor WP Josh Rogin.

Vedcom sa totiž podarilo zistiť, že ak by čínska vláda vypuknutie nákazy neututlávala a zakročila skôr, mohlo sa šírenie vírusu znížiť až o 95 percent. Po celom svete by tak dnes neumierali tisícky ľudí a nákazu by bolo dokonca možné izolovať v krajine pôvodu.

Skryť Vypnúť reklamu

Peking je záchranca, nanucuje propaganda

„Vôbec to nie je rasistické, ani trochu. Vírus prišiel z Číny, preto ho tak volám. Chcem byť presný,“ vysvetľoval Trump ešte v stredu.

Americké médiá upozorňujú, že pre rastúcu krízu okolo koronavírusu je v Štátoch na vzostupe rasovo motivované násilie proti etnickým Ázijčanom. Hovoriť o „čínskom víruse“ je preto riskantné.

Súvisiaci článok Čína vírus tajila, teraz na ňom stavia propagandu Čítajte 

Zároveň však zdôrazňujú, že Peking šíri klamstvá, ktoré treba zastaviť.

Čínska propaganda sa totiž snaží odvrátiť pozornosť od zlyhaní vlády. Štátne médiá poplatné komunistickej strane sa snažia vykresliť Peking ako záchrancu, ktorý si s vírusom šikovne poradil na domácej pôde a teraz veľkoryso pomáha Európe.

Režim sabotoval vedcov, teraz na Európe zarába

Kritici však poukazujú na to, že Čína najprv umlčiavala lekárov a novinárov, ktorí na šíriaci sa vírus upozornili.

Skryť Vypnúť reklamu

Režim mohol proti šíreniu nákazy zakročiť oveľa skôr, namiesto toho radšej zatvoril špičkové laboratórium v Šanghaji, ktoré ako prvé opísalo genóm vírusu, píše South China Morning Post.

Vedci pracujúci v laboratóriu netušili, prečo sa zariadenie zatvára. Čínska novinárka poukázala na to, že laboratórium zverejnilo informácie o víruse skôr ako čínske úrady.

Odchádzajúci premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) si v takzvaných príbehoch na sociálnej sieti Instagram pochvaľuje Odchádzajúci premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) si v takzvaných príbehoch na sociálnej sieti Instagram pochvaľuje "čínsku ochotu". (zdroj: REPROTOFOTO - Instagram Petra Pellegriniho)

Peking v priebehu niekoľkých týždňov umožnil nekontrolovateľné šírenie nákazy za hranice krajiny.

A teraz zarába na tom, že vírusom skúšanej Európe predáva nedostatkové zdravotnícke pomôcky vrátane rúšok a rýchlotestov na Covid-19.

„Sú lepšie spôsoby, akými bojovať proti čínskej propagande, než keď Trump hovorí o ‚čínskom víruse‘?“ pýta sa komentátor magazínu American Conservative a zároveň si odpovedá.

Skryť Vypnúť reklamu

„Akiste sú. Ale bojovať proti nej musíme. Toto nám nespôsobili Číňania, ale čínska komunistická strana. Najprv tamojší režim šikanoval vlastných občanov a teraz šikanuje zvyšok sveta. Číňania boli prvé obete. Teraz pre nekompetentnosť a zákernosť čínskeho režimu trpí celý svet.“

Ako Peking týždne ututlával neutajiteľné

Web Axios zverejnil časovú os, ktorá zachytáva, ako sa šíril koronavírus v Číne a ako sa tamojšie úrady snažili situáciu čo najdlhšie ututlávať.

  • 10. december 2019: Wej Kuej-sien, prvý známy pacient s ochorením Covid-19, začína pociťovať príznaky.
  • 16. december 2019: pacienta prijímajú do nemocnice v meste Wu-chan s obojstrannou infekciou pľúc. Pracovníci nemocnice zisťujú, že pracoval na miestnom trhu so zvieratami, ktorý sa spája s vypuknutím nákazy.
  • 27. december 2019: zdravotnícke úrady vo Wu-chane už vedia, že chorobu spôsobuje nový koronavírus.
  • 30. december 2019: riaditeľka Wu-chanskej centrálnej nemocnice Aj Fen uverejňuje informácie o novom koronavíruse na sociálnej sieti WeChat. Dostáva za to pokarhanie a úrady jej nariaďujú, aby informácie o nákaze nerozširovala.
  • 30. december 2019: lekár z Wu-chanu Li Wen-liang tiež informuje Číňanov na sieti WeChat. Upozorňuje, že nový koronavírus je podobný SARS. Následne úrady lekára predvolajú na výsluch. (Li Wen-liang o päť týždňov neskôr na Covid-19 zomrel.)
  • 31. december 2019: Čína informuje Svetovú zdravotnícku organizáciu o prípadoch neznámeho ochorenia.
  • 1. január 2020: výsluch ďalších ôsmich lekárov, ktorí informovali o novom koronavíruse.
  • 1. január 2020: Úradník v provincii Chu-pej (ktorej metropolou je Wu-chan, pozn.) nariaďuje laboratóriám, ktorým sa už podarilo identifikovať základné parametre vírusu, aby netestovali ďalšie vzorky a tie existujúce zničili.
  • 9. január 2020: Čína oznamuje, že zmapovala genóm nového vírusu. V skutočnosti sa to čínskym vedcom podarilo už o týždeň skôr, informáciu však nemohli zverejniť.
  • 13. január 2020: prvý potvrdený prípad nákazy za hranicami Číny v Thajsku.
  • 18. január 2020: oslavy čínskeho nového roka. Vo Wu-chane sa na slávnostnej hostine zídu desaťtisíce ľudí.
  • 19. január 2020: Peking do Wu-chanu posiela epidemiológov.
  • 23. január 2020: karanténa. Wu-chan a tri ďalšie mestá sú úplne izolované. Wu-chan v tomto čase opúšťa asi päť miliónov ľudí, ktorých na ochorenie Covid-19 nikto neotestuje.

Vírus Komunistickej strany Číny

Marcová štúdia univerzity v Southamptone ukázala, že ak by čínsky režim zakročil skôr, mohol vírus poraziť už v zárodku.

Skryť Vypnúť reklamu
Súvisiaci článok Čína už druhý deň po sebe nehlási žiadne nové domáce prípady nákazy Čítajte 

Keby Peking zakročil o jeden týždeň skôr, prípadov nákazy by bolo o 66 percent menej. Ak by začal situáciu riešiť o dva týždne skôr, počet nakazených by klesol o 86 percent.

V prípade, že by čínsky režim nečakal tri týždne, ale konal hneď, nakazených by bolo o 95 percent menej, čo by výrazne znížilo riziko šírenia nákazy za hranice, ukazuje štúdia.

„Nehovorme o čínskom víruse,“ uzatvára Washington Post. „Volajme ho vírus Komunistickej strany Číny. Je to presnejšie a nedotýka sa to všetkých Číňanov, iba tých, ktorí si to zaslúžia.“

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  2. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  5. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  10. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 48 142
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 430
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 801
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 291
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 136
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 738
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 068
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 687
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 684
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 591
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Koronavírus SARS-CoV-2

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Donald Trump, Vírusy a vírusové ochorenia, Čína, Peking, Si Ťin-pching
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.

Neprehliadnite tiež

Bulharský prezident Rumen Radev.

Na Sibíri vyčíňa takmer 300 požiarov, hasia menej ako polovicu

Časti Sibíri vrátane oblasti za Severným polárnym kruhom zažívajú bezprecedentné teplotné maximá.

Na Sibíri vyčíňa takmer 300 lesných požiarov.
Ilustračné foto

Svetová rada cirkví protestovala proti premene Hagia Sofie na mešitu

Turecký súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa bazilika stala múzeom.

Turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa bazilika Hagia Sofia stala múzeom.