Jeruzalem 29. januára (TASR) - Izraelský premiér Ariel Šaron vyslovil dnes súhlas s plánom na zvýšenie bezpečnosti v Jeruzaleme, ktorý mu predložil minister vnútornej bezpečnosti Uzi Landau.
Zároveň sa vyslovil za to, aby plán zahŕňal okrem Jeruzalema, ktorý sa v poslednom čase stal terčom samovražedných atentátov, aj susedné palestínske oblasti.
Plán, označovaný ako "obalenie Jeruzalema", ktorý pripravilo ministerstvo vnútornej bezpečnosti v spolupráci s jeruzalemskou radnicou, velením armády a polície a Radou národnej bezpečnosti, schválil premiér Šaron na dnešnom zasadaní predsedníctva vlády v Jeruzaleme.
Podľa oficiálneho vyhlásenia úradu vlády premiér navrhol, aby sa projekt rozšíril na celý veľký Jeruzalem aj s jeho palestínskymi predmestiami vo východnej časti mesta, okupovanej Izraelom od roku 1976. Štatút týchto lokalít by sa pritom nemal zmeniť, čo znamená, že by nemali byť anektované židovským štátom.
Konkrétne ide o predmestia Abú Dis a Anata, ktoré sú pod bezpečnostnou kontrolou Izraela a administratívnou správou palestínskej autonómie.
Podľa Ariela Šarona treba plán posudzovať ako celok, dotýkajúci sa ako židovských, tak aj arabských častí mesta. Projekt označil za "kľúčový pre bezpečnosť izraelských obyvateľov Jeruzalema".
Plán predstavil minister vnútornej bezpečnosti Uzi Landau na zasadnutí predsedníctva vlády, na ktorom sa zúčastnil aj starosta Jeruzalema Ehud Olmert, predseda Rady národnej bezpečnosti generál v zálohe Uzi Dajan a zástupcovia ministerstva financií.
Podľa izraelského rozhlasu premiér Šaron ostro kritizoval úniky informácií o pripravovanom dokumente. Podľa dnešnej izraelskej tlače ide o veľmi drahý projekt, ktorý okrem iného počíta s výstavbou 11 kilometrov dlhého múru na juhu mesta, ktorý by mal Jeruzalem oddeliť od oblasti predjordánskeho mesta Betlehem, vyhĺbením bezpečnostných priekop a strážnych veží okolo celého mesta.
Tieto bezpečnostné zariadenia, ktorých cieľom je brániť vo voľnom prístupe do mesta, by mali byť rozložené pozdĺž celých hraníc Jeruzalema, vrátane jeho východnej palestínskej časti, okupovanej a anektovanej od roku 1976.
Medzi židovskými a arabskými štvrťami by malo pôsobiť päť rôt izraelskej pohraničnej stráže. Vo Východnom Jeruzaleme žije približne 200.000 Palestínčanov a približne rovnaký počet židovských osadníkov, ktorí sú koncentrovaní v 12 štvrtiach.
Efektívnosť tohto projektu spochybnil dnes večer komentátor izraelskej verejnoprávnej televízie, pretože z politických dôvodov neráta s fyzickou bariérou medzi židovskými a arabskými časťami mesta. Vláda odmieta vystavať oddeľujúci múr vedúci cez mesto, pretože by to znamenalo popretie princípu "jednoty a nedeliteľnosti Jeruzalema".
"Tento projekt iba ilustruje neúspešnosť izraelskej vlády," povedal pre rozhlasovú stanicu Hlas Palestíny minister palestínskej vlády poverený otázkou Jeruzalema Zijád Abú Zijád. Oddelenie Jeruzalema od zvyšku Predjordánska podľa neho nepodporí mier, pretože ide o ďalšie utláčateľské opatrenie.
