Talianske mesto zastavilo koronavírus. Zdravotníci testovali všetkých a viackrát

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

VÓ, BRATISLAVA. Počet ľudí nakazených novým koronavírusom v Taliansku každý deň rastie. V trojtisícovom meste Vó v regióne Benátsko sa však podarilo šírenie nákazy spôsobujúcej ochorenie Covid-19 úplne zastaviť.

Kým ešte koncom februára vyšli testy na Covid-19 pozitívne až u troch percent miestnych, o desať dní neskôr už počet nakazených predstavoval len 0,3 percenta zo všetkých obyvateľov mesta.

Denník Financial Times zdôrazňuje, že pomohlo takzvané agresívne testovanie.

Podchytili prenášačov, ktorí nemali príznaky

V mestečku Vó, v ktorom žije 3300 obyvateľov, zdravotníci odoberali vzorky z nosa i úst všetkým ľuďom a opakovane.

Počas prvého testovacieho kola vo februári sa ukázalo, že nakazených je približne sto ľudí, no polovica z nich bola asymptomatická, teda nemala žiadne príznaky. Zdravotníci však vďaka výsledkom testov vedeli, koho treba izolovať.

Zamedzili tak tomu, aby sa prenášači bez príznakov voľne pohybovali po meste a nevedomky rozširovali nákazu ďalej. K tomu v regiónoch a krajinách, ktoré netestujú masovo, podľa odborníkov nevyhnutne dochádza.

Po izolovaní všetkých infikovaných druhé kolo ukázalo, že počet nakazených klesol na 0,3 percenta z celkovej populácie mestečka. Covid-19 teda malo asi desať ľudí.

Druhé kolo testov zároveň odhalilo, že až šesť osôb nemalo žiadne príznaky a boli iba prenášačmi. Išlo teda o viac ako polovicu nakazených.

Kto má najväčší vplyv na šírenie vírusu?

Na projekte v talianskom Vó sa podieľal aj vedec a odborník na infekčné choroby Andrea Crisanti, ktorý vyučuje aj na univerzite Imperial College London.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Do potravín a rýchlo späť. Ako žijú Česi, ktorí majú pre koronavírus zákaz vychádzania? Čítajte 

Crisanti po úspechu v meste Vó vyzval krajiny, ktoré testujú len chorých občanov a aj to len v obmedzenej miere, aby sa z tohto prípadu poučili a zvýšili počet testovaných osôb.

Z vývoja vo Vó totiž podľa vedcov vyplýva, že rozhodujúci vplyv na šírenie nákazy majú nakazení ľudia bez príznakov.

„Keby sme ich neidentifikovali, infekcia by sa šírila ďalej,“ citujú Crisantiho Financial Times.

Experiment na viac ako trojtisícovej vzorke ľudí umožnil vedcom podľa Crisantiho získať úplný „epidemiologický obraz“ ochorenia.

Testovať, testovať, testovať

Tento prístup kvituje aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). „Naša hlavná rada znie: testovať, testovať, testovať,“ vyhlásil ešte v pondelok šéf WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Organizácia v tejto súvislosti vyzvala všetky krajiny, aby tiež pristúpili k takzvanému agresívnemu testovaniu.

Rovnaký prístup sa totiž neosvedčil iba v talianskom mestečku, kde sú výsledky vďaka malej populácii lepšie viditeľné. Rovnako dostávajú vírus pod kontrolu aj Južná Kórea či Taiwan, kde sa vďaka rozsiahlemu testovaniu podarilo znížiť počet infikovaných.

V Južnej Kórei, ktorá má približne 51,5 milióna obyvateľov, pribúda denne viac vyliečených ako nakazených. Testy na koronavírus robia zdravotníci na 118 miestach, pričom od prepuknutia nákazy v krajine otestovali už viac než 270-tisíc ľudí.

Británia chcela zariskovať

Financial Times pripomínajú, že viaceré krajiny vrátane Veľkej Británie a Holandska spočiatku volili riskantnejšiu stratégiu. Išlo im o vytvorenie takzvanej kolektívnej imunity. Plánom bolo, že sa novým koronavírusom nakazí čo najviac ľudí, aby boli neskôr voči vírusu imúnni.

Táto stratégia by však znamenala obrovské straty na životoch a doplatili by na ňu najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, teda seniori a ľudia s pridruženými zdravotnými ťažkosťami.

Špecialisti z WHO navyše upozorňujú, že pri novom víruse, o ktorom zatiaľ nemáme dostatok informácií, je takáto taktika pomerne nešťastná.

Veľká Británia aj Holandsko preto od plánu na budovanie kolektívnej imunity postupne ustupujú.

Na Slovensku sa prvý prípad koronavírusu objavil 6. marca. Zdravotníci odvtedy odobrali vzorky približne dvom tisíckam ľudí. Počet otestovaných by však mal v najbližších dňoch narastať.

„Pracoviská v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici a po novom aj v Trenčíne budú mať kapacitu vyšetriť 700 vzoriek denne,“ uviedla pre SME hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Otestujú celú rodinu aj všetkých ľudí v budove

V Benátsku zatiaľ úrady plánujú rozšíriť model z Vó na celý región. Ich cieľom je odobrať aspoň 11-tisíc vzoriek denne.

„Ak nám niekto zavolá na infolinku (zriadenú pre koronavírus, pozn.) s tým, že sa cíti chorý, otestujeme celú jeho rodinu aj všetkých jeho kamarátov či ľudí v budove, v ktorej býva," sľubuje profesor Crisanti.

Guvernér benátskeho regiónu Luca Zaia, ktorý bol jedným z iniciátorov experimentu vo Vó, je presvedčený, že rozsiahle testovanie je nevyhnutné.

„Prenášač bez príznakov môže nakaziť ďalších desať ľudí,“ poznamenáva Zaia. „Stery z hrdla a nosa môžu zachraňovať životy.“

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

• 25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii
• Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre
• Ako si správne umývať ruky
• Čo sú to vírusy a ako sa šíria?
• Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?
• Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
• Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?
• Kto sú to superprenášači?
• Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)
• Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu