MOSKVA. Viac ako 102-tisíc ľudí podpísalo otvorený list adresovaný Rade Európy, ktorú žiadajú o stanovisko k návrhom zmien a doplnení ústavy Ruska, informoval v stredu spravodajský portál Novaja gazeta.
Iniciatívu podporilo viac ako 120 vplyvných ruských obhajcov ľudských práv, expertov v oblasti ústavného a iného práva, politikov a občianskych aktivistov.
Podľa ich názoru navrhované zmeny v ruskej ústave "posilňujú už aj tak silnú a nedemokratickú vertikálu moci" a znižujú záruky dodržiavania ľudských práv.
Ústavný súd odsúhlasil zmeny, Putin by mohol ostať pri moci dlhšie Čítajte Odborníci trvajú na tom, že ústavná reforma sa snaží zabezpečiť, aby súčasné politické elity zostali pri moci. Žiadajú tiež Radu Európy, aby prostredníctvom Benátskej komisie preskúmala postup prijímania zmien a doplnení.
Autori petície sú presvedčení, že navrhované zmeny a doplnky nie sú v súlade s ústavou a medzinárodnými normami, a že pasáž o "vynulovaní" prezidentských mandátov úradujúcej hlavy štátu porušuje "základný princíp demokratického štátu - zmenu moci".
Balík návrh týkajúcich sa funkcie prezidenta časť Rusov odmieta, pretože v Putinovom prípade by to znamenalo, že po schválení revidovanej ústavy by sa po skončení súčasného prezidentského mandátu mohol v roku 2024 opäť uchádzať o znovuzvolenie a teoreticky zostať vo funkcii hlavy štátu ešte dve šesťročné funkčné obdobia - do roku 2036.
Návrh zmien v ústave už schválili poslanci oboch komôr ruského parlamentu a odobril ich aj ústavný súd.
Návrh zákona o zmenách a doplnkoch do existujúcej ústavy počíta okrem ustanovení týkajúcich sa funkcie prezidenta aj s ďalšími zmenami - ide napríklad o rozšírenie právomocí parlamentu, o zabezpečenie sociálnych záruk či o prioritu základného zákona pred medzinárodnými dohodami. V ústave má byť tiež zakotvené, že ruština je jazykom štátotvorného národa.
Návrh zákona o ústavných zmenách bude predmetom celoštátneho hlasovania. Pôvodne bol jeho termín vytýčený na 22. apríla, ale pre epidémiu koronavírusu môže byť plebiscit odložený.
