Zavreté hranice uväznili Slovákov vo svete. Lety rušia, vláda posiela autobusy

Všetky texty o novom koronavíruse budú na SME.sk odomknuté a prístupne pre každého, považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného.

BRATISLAVA. Dva dni sa snažili získať informácie od úradov aj ambasád, informácie im nevedeli dať ani letecké spoločnosti. Skupina šiestich Slovákov sa napokon z Thajska dostala aspoň do katarskej Dohy.

Po devätnástich hodinách čakania na letisku im zmenili rezerváciu z Budapešti do Viedne – v Maďarsku by ich zrejme z lietadla nepustili.

Podobným problémom čelia desaťtisíce Slovákov, ktorí zostali pre obmedzenia súvisiace s koronavírusom v zahraničí. Mnohým zrušili lety, niektoré letiská sú zatvorené alebo nepúšťajú do krajiny cudzincov.

Vláda sľubuje, že pri návrate Slovákov bude pomáhať a do viacerých krajín posiela autobusy. Slováci sa však na vládny špeciál nemajú spoliehať a vlastnými silami sa majú dostať čo najbližšie k Slovensku.

Nejasné inštrukcie

Súvisiaci článok Minúta po minúte: Slovensko má 105 prípadov, vo svete je nakazených viac ako 200-tisíc ľudí Čítajte 

Filip Okál bol od januára v Barcelone na študijnom pobyte. Pre kritickú situáciu v krajine sa však rozhodol v nedeľu odísť domov. Sťažoval sa však na nedostatočné či nepresné informácie z ambasády.

„Povedali mi, že v pondelok sa už určite domov nedostanem, lebo lety medzi Španielskom a Rakúskom sú zrušené a letiská zatvorené,“ opisuje situáciu.

Nakoniec sa rozhodol ísť radšej na letisko. „Podarilo sa mi chytiť jeden z posledných letov do Viedne,“ dodáva.

Z letiska si na slovenskú hranicu s ostatnými Slovákmi zobrali taxík a dobrovoľne nastúpil do karanténneho centra v Gabčíkove, aby neohrozil členov svojej rodiny.

Súvisiaci článok Počet obetí koronavírusu v Európe je už vyšší ako v Ázii Čítajte 

Sám dnes hovorí, že má príznaky koronavírusu, na test však zatiaľ musí čakať, pretože v karanténnom centre ich je málo. Ľudia navyše spolu bývajú v izbách a majú spoločné sociálne zariadenia.

Okál mal šťastie, že sa mu podarilo na let dostať.

V Španielsku zostáva aj Michaela Lysá, ktorá do krajiny odišla na pracovnú cestu, no späť sa už nedostala. Viackrát sa obrátila na ambasádu v Madride aj konzulát v Barcelone so žiadosťou o informácie. Tí jej poradili zaregistrovať žiadosť o repatriáciu, odpoveď však zatiaľ nemá a netuší, ako sa na Slovensko dostane.

Pošlú autobusy

Slovenské ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že v zahraničí môže byť až dvestotisíc Slovákov. Mnohí pritom vycestovali v čase, keď už letecké spoločnosti pre koronavírus rušili lety a letiská sa zatvárali.

Minister Miroslav Lajčák žiada od ľudí v zahraničí viac trpezlivosti a kritizuje tých, ktorí odišli na dovolenky už v čase prvých opatrení . Vláda sa podľa neho bude snažiť Slovákom pomôcť najmä autobusmi, prioritu budú mať študenti, maloletí, tehotné ženy či ľudia, ktorí museli cestovať pracovne.

„Vyzývame ľudí, aby sa v maximálnej miere snažili priblížiť k Slovensku, kde im vieme už efektívnejšie pomôcť,“ povedal minister. Slovensko by malo pre Slovákov v rámci Európy poslať autobusy, aktuálne im dopravné spoločnosti poskytli 157 autobusov pre vyše osemtisíc ľudí.

„Už sme dostali 110 ľudí z Rakúska a 34 občanov z letiska v Budapešti, v spolupráci s Českom privezieme aj ľudí z Kanárskych ostrovov a Maroka,“ povedal Lajčák na tlačovej konferencii po skončení rokovania vlády.

Autobusy by mali ísť aj po registrovaných Slovákov v Británii, Taliansku, vo Švajčiarsku, Francúzsku, v Slovinsku či v Chorvátsku. O repatriáciu podľa neho zatiaľ požiadalo 1918 ľudí z rôznych častí sveta.

Naďalej odporúča, aby sa ľudia obracali na zastupiteľské úrady najmä elektronicky, telefónne linky sú totiž preťažené.

Do niektorých krajín by malo letieť aj lietadlo, malo by však ísť o komerčné spoločnosti, keďže vládny špeciál sa využíva najmä na dovoz zdravotníckeho materiálu. Lietadlom by sa tak mohli dostať napríklad aj ľudia z Kuby, zo Spojených štátov, z Dominikánskej republiky či z Británie a Írska.

Kým autobusy budú zadarmo, za leteckú dopravu už budú musieť Slováci zaplatiť.

Cez Prahu do karantény

Problém spôsobilo najmä uzatvorenie okolitých letísk pre cudzincov. Na viaceré lety do Budapešti ľudí nepustili po tom, čo Maďarsko zakázalo vstup cudzincov na svoje územie.

České ministerstvo zahraničných vecí v stredu vydalo výnimku, podľa ktorej do Česka môžu vstúpiť aj občania členských štátov EÚ, ktorí tranzitujú smerom domov. Slováci, ktorí napríklad priletia do Prahy, tak musia podpísať čestné vyhlásenie o tom, že cez krajinu len prechádzajú. Niektorí cestovatelia však upozorňujú na to, že o tejto výnimke mnohé letecké spoločnosti nevedia.

Okrem príletu do Prahy môžu Slováci stále pristáť aj vo Viedni, aj keď hovorca viedenského letiska avizoval postupné obmedzovanie jeho prevádzky. Lety však zrušili viacerí prepravcovia vrátane Austrian Airlines či Laudamotion.

„Viedeň je stále otvorená. Letiská zväčša takéto rozhodnutia prijímajú minimálne s 24-hodinovým odstupom, aby letecké spoločnosti stihli zareagovať a aby sa lietadlá vo vzduchu nemuseli otáčať alebo hľadať iné alternatívy na pristátie,“ hovorí PR manažér cestovnej kancelárie Pelikán Jozef Rybár.

Spoločnosť sa snaží preto klientom zaseknutým v zahraničí meniť pôvodné letenky na najskorší možný dátum s príletom do Viedne, Prahy či iných fungujúcich letísk v okolí Slovenska.

Všetkých po príchode na Slovensko čaká povinná 14-dňová karanténa. Tí, čo prídu individuálne, ju môžu absolvovať doma. Ľudí, ktorým domov pomôže ministerstvo napríklad autobusmi, skončia vo vládnych karanténnych centrách, ako je to v Gabčíkove. Až keď absolvujú testy na koronavírus, môžu sa na zvyšok času presunúť do domácej karantény.

Vláda odmieta kritiku za nevyhovujúce podmienky, keďže podľa nich ide o dočasné riešenie.

Lajčák kritizoval aj disciplínu vracajúcich sa Slovákov. Z autobusu do Gabčíkova, ktorý viezol ľudí z budapeštianskeho letiska, podľa neho na hranici mnohí ušli za rodinnými príslušníkmi, ktorí ich čakali na hraniciach.

Niektorí zostávajú

Niektorí Slováci sa plánujú vrátiť domov aj zo vzdialenejších krajín. Ivona Mičeková od začiatku roku študuje na Pobreží Slonoviny. Pôvodne plánovala počkať na upokojenie situácie tam, no miestne úrady pre koronavírus zavreli všetky školy.

„Situáciu ohľadom koronavírusu tu ľudia neberú veľmi vážne. Obávam sa, že to bude ešte horšie,“ vraví. V kontakte je s ambasádou v Nigérii, ktorá jej odporučila čo najskôr sa dostať do Európy. Do Paríža alebo Bruselu už by po ňu mohol prísť vládny autobus.

Alternatívou je zostať aj v cudzine, najmä ak tam majú ľudia dlhodobejšie zázemie alebo bezpečné miesto.

V rakúskom Tirolsku sa napríklad rozhodla zostať Tereza Dršťáková napriek tomu, že len 20 kilometrov od nej sa v stredisku Ischgl koronavírusom nakazila Slovenka.

„V pondelok v Tirolsku oficiálne zatvorili všetky hotely, platí tu zákaz vychádzania. Možnosť vrátiť sa domov som nevyužila, keďže mi majitelia hotela dovolili zostať tu, koľko chcem,“ vraví. Zdá sa jej to ako lepšia alternatíva voči karanténe v Gabčíkove či ohrozeniu rodiny.

Koronavírus SARS-CoV-2

Najnovšie poznatky a informácie o ochorení Covid-19 a novom koronavíruse SARS-CoV-2, ktorý mal prvotné ohnisko nákazy v čínskom meste Wu-chan.

• 25 otázok a odpovedí o Covid-19: všetko čo potrebujete vedieť o nákaze a prevencii
• Prečo sa môžete chrániť hygienou rúk a obmedzením dotykov tváre
• Ako si správne umývať ruky
• Čo sú to vírusy a ako sa šíria?
• Ako sa vírusy prenášajú zo zvierat na ľudí?
• Funguje ochrana pomocou rúšok a respirátorov?
• Prečo WHO vyhlásila globálny stav núdze?
• Kto sú to superprenášači?
• Ako sa nový koronavírus rozšíril vo svete? (graf)
• Čo ak 2019-nCoV nezmizne? Dva možné scenáre spolužitia ľudstva a vírusu