BRATISLAVA. Streľba v dvoch mešitách Al Noor a Linwood v novozélandskom meste Christchurch si 15. marca 2019 vyžiadala 51 obetí a 50 ďalších ľudí utrpelo zranenia. Až 49 ľudí zomrelo na mieste skutku, ďalší dvaja neskôr v nemocniciach.
V nedeľu 15. marca uplynul rok od jedného z najväčších teroristických útokov na svete.
Masaker v mešite
K prvej streľbe v 400-tisícovom meste Christchurch došlo v piatok 15. marca 2019 o 13.45 h miestneho času (01.45 h SEČ) v mešite Al Noor na ulici Deans Avenue.
Páchateľ vošiel do mešity, kde sa na piatkových popoludňajších modlitbách zhromaždilo asi 300 až 500 veriacich a spustil streľbu z automatickej zbrane. Na hlave mal prilbu a podľa svedkov mal oblečenú nepriestrelnú vestu.
Strelec svoj čin naživo zdieľal na sociálnej sieti prostredníctvom 17-minútového videa. Na ňom bolo vidieť ako strieľal na niekoho pri vchode do mešity a následne pokojným krokom vošiel dovnútra, kde začal páliť do ľudí. Práve tu za sebou útočník zanechal najviac obetí.
Po vyjdení z mešity pokračoval v streľbe na ulici, takisto strieľal aj z okna auta, do ktorého nasadol. Pri útoku v islamskom centre v Linwoode o niekoľko minút neskôr zahynulo ďalších 10 ľudí. Podľa svedkov sa tu podarilo útočníka odzbrojiť a donútiť ho k úteku.
Svedkami streľby v mešite na Deans Avenue boli aj členovia kriketového družstva Bangladéša, ktorý pricestoval na stretnutie s tímom Nového Zélandu.
Napísal manifest i list
Polícia zadržala štyri ozbrojené osoby, tri však prepustila, keďže so skutkom nemali spojitosť. Jediným obvineným ostal 28-ročný Austrálčan Brenton Tarrant.
Už dva dni pred útokom zverejnil 37-stranový manifest, v ktorom vysvetlil svoje úmysly. V ňom okrem iného uviedol, že pôvodne plánoval zaútočiť na mešitu v meste Dunedin, no po návšteve mešít v meste Christchurch a "znesvätení" kostola, ktorý bol premenený na mešitu v Ashburtone (predmestie austrálskeho mesta Melbourne) sa jeho plány zmenili.
Vzorom mu bol nórsky pravicový extrémista a masový vrah Anders Breivik, ktorý v roku 2011 zastrelil 77 ľudí.
Útočník sa postavil pred súd už deň po svojom skutku, 16. marca 2019. Ako ukázalo vyšetrovanie, v legálnom vlastníctve mal päť zbraní, ktoré boli použité pri útokoch. Vysvitlo tiež, že v nedávnej minulosti navštívil Bulharsko, Turecko a Maďarsko, takisto cestoval autobusom cez Srbsko, Chorvátsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu.
Oficiálne bol pravicový extrémista Tarrant 21. mája 2019 obžalovaný z terorizmu a zabitia 51 osôb. Neskôr, 14. augusta 2019, Tarrant poslal z väzenskej cely rukou písaný šesťstranový list, adresovaný "Alanovi" v Rusku.
Muž sa vyhrážal útokom na mešitu v Christchurchi Čítajte Väčšina listu pôsobí neškodne a obsah sa týka mesačného pobytu, ktorý Tarrant podľa svojich slov absolvoval v Rusku v roku 2015.
Zároveň však list varoval, že sa blíži "obrovský konflikt" a Tarranta potom ako zdroj svojej inšpirácie spomenuli ďalší útočníci obvinení z masových vrážd z texaského mesta El Paso a z Nórska. Preto úrady neskôr vyhodnotili ako chybu, že Tarrantovi dovolili list poslať.
Po útoku novozélandský parlament schválil zákaz predaja a držby väčšiny poloautomatických zbraní, niektorých brokovníc a veľkokapacitných zásobníkov. Majitelia zbraní ich mohli vrátiť do 20. decembra 2019 za 25 až 95 percent kúpnej ceny.
Do polnoci 20. decembra ľudia odovzdali 56.250 kusov strelných zbraní. Súdny proces s obžalovaným Tarrantom pokračuje.
