Právo veta v európskej zahraničnej politike vedie k tomu, že jeden štát môže zablokovať celú Úniu pre svoje sebecké záujmy a to treba zmeniť, hovorí v rozhovore pre SME, Hospodářské noviny, Rzeczpospolitu a HGV nemecký minister zahraničných vecí HEIKO MAAS.
Socialistický politik vysvetľuje postoj Nemecka k únosu vietnamského občana cez Slovensko, k budúcim reformám európskej zahraničnej politiky a voči Turecku, Sýrii či Líbyi.
Napriek tomu, že nemecká kancelárka Angela Merkelová má doma slabšiu pozíciu, očakávania od Nemecka menšie nie sú, hovorí Maas tri mesiace pred tým, ako jeho krajina preberie predsedníctvo Rady Európskej únie.
Vietnam uniesol svojho občana Trinha Xuana Thanha z Nemecka podľa všetkého cez slovenské územie a za pomoci slovenských úradov. Aký to má vplyv na vzťahy medzi krajinami?
Únos mal vážne dopady na nemecko-vietnamské vzťahy. Bezprostredne po tom, čo sme sa o únose dozvedeli, sme prerušili strategické partnerstvo s Vietnamom a zrušili všetky návštevy na vysokej úrovni, dokonca aj strategický dialóg.
Až po jasných pozitívnych krokoch zo strany Vietnamu v oblasti ľudských práv a viac ako rok trvajúcom rokovaní prišiel nový začiatok našich vzťahov.
So Slovenskom sme si od začiatku vymieňali informácie. Naše úrady úzko spolupracujú, to od našich partnerov očakávame. Veríme, že prípad únosu bude s patričným dôrazom kompletne objasnený aj na slovenskej strane.
Ak by sa v tomto prípade potvrdila spolupráca slovenských orgánov s vietnamskými, išlo by o politikov Smeru-SD, teda vašej partnerskej strany v európskej frakcii socialistov. Ako sa vám s nimi spolupracovalo?
Vtedy bol na európskej pôde spáchaný závažný zločin, ktorý musí byť kompletne objasnený. To nie je otázka straníckej politiky, ale právneho štátu.
Nemeckým úradom sa nedarí dostať sa k unesenému Vietnamcovi Čítajte Európska únia sa snaží o reformu spoločnej azylovej a migračnej politiky. Mal by podľa vás byť súčasťou jej novej podoby povinný mechanizmus na prijímanie žiadateľov o azyl pre prípad budúcej veľkej migračnej krízy?
Nemecko spoločne s ďalšími európskymi partnermi v minulosti opakovane prevzalo zodpovednosť, keď prijalo z Malty a z Talianska osoby zachránené na mori.
Myslíme si, že všetky členské štáty musia prejaviť solidaritu s krajinami na vonkajšej hranici Európy. Teraz sa nám vracia to, že sme v posledných rokoch neboli schopní zhodnúť sa na spoločnom európskom azylovom systéme. Musíme spoločne hľadať konkrétne riešenia. To sme príliš dlho trestuhodne zanedbávali.
Mali by sa krajiny Európskej únie vzdať v otázkach spoločnej zahraničnej politiky jednomyseľnosti?
Potrebujeme spoločnú európsku zahraničnú politiku, ktorá bude schopná reagovať v dobách krízy rýchlo a rozhodne. Princíp jednomyseľnosti však dáva fakticky každému členskému štátu právo veta. Národný egoizmus tak môže blokovať celú zahraničnú politiku Únie.
Preto musíme hľadať možnosti, ako nakoniec – navzdory všetkým oprávneným rozdielom v záujmoch – dosiahnuť spoločné rozhodnutia. Keď pripustíme väčšinové rozhodnutia, nebude sa môcť žiadny z členských štátov už spoliehať na blokovanie ostatných a všetci budú musieť aktívne hľadať kompromisy.
Neviedlo by to k tomu, že by prehlasovanie niektorých krajín vyvolalo zlú krv, podobne ako tomu bolo v minulosti v otázkach migrácie?
