Diplomati a predstavitelia únie však hovoria, že lídri EÚ budú pokračovať v ratifikáciách v iných krajinách.
Ak ústave 1. júna povedia nie aj Holanďania, chartu už takmer isto nebude možné zachrániť, ale aj potom iné členské krajiny budú pokračovať v procese ratifikácie, keďže zmluva to od nich vyžaduje.
Ale porážka v dvoch zo šiestich zakladajúcich krajín únie uvrhne 25-členný blok do krízy dôvery a vyvolá vážny politický a finančný šok.
POLITICKÉ DOPADY
Francúzske áno by bolo veľkou úľavou pre stúpencov ústavy, a to aj v prípade, že holandskí voliči by ju o tri dni neskôr odmietli.
Ak by sa naplnil tento scenár, Holanďanov by mohli presvedčiť, aby po ratifikácii zvyšnými krajinami hlasovali ešte raz. Aj tesné francúzske nie by mohlo otvoriť možnosť opakovaného holandského hlasovania, to by však bolo nepravdepodobné, ak ústavu odmietnu v oboch krajinách.
Zmluvu by pri živote udržalo aj francúzske nie nasledované holandským áno, takýto vývoj je však považovaný za nepravdepodobný.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker plánujú na nedeľňajšiu noc spoločné vystúpenie v médiách s cieľom ubezpečiť Európanov, že únia bude naďalej fungovať bez ohľadu na výsledok plebiscitu.
Naďalej platí zmluva prijatá v roku 2000 vo francúzskom Nice - posledný pokus o reformu inštitúcií EÚ, ktorá zaviedla zložito vyvážený hlasovací systém v únii rozšírenej v máji 2004 o desať nových krajín. Podľa kritikov je však tento hlasovací systém receptom pre ochromenie.
Juncker vyhlásil, že francúzske nie by bolo pre Európu katastrofou. Ešte viac by sťažilo júnové dosiahnutie dohody o dlhodobom rozpočte EÚ na obdobie rokov 2007-13. Dohoda je už teraz veľmi nepravdepodobná kvôli predčasným parlamentným voľbám, ktoré sa črtajú v Nemecku. Takýto vývoj by oddialil dodatočnú pomoc pre nové členské krajiny z východnej Európy.
Lídri EÚ budú na pravidelnom summite 16. a 17. júna hovoriť o ďalšom postupe po referendách vo Francúzsku a Holandsku. Podľa Junckera pred summitom nie je plánované žiadne mimoriadne stretnutie.
Veľa bude závisieť od toho, pre akú interpretáciu výsledkov francúzskeho referenda sa rozhodne prezident Jacques Chirac, hovoria diplomati.
Británia, kde sú voliči hádam najviac euroskeptickí, vyhlásila, že referendum plánuje uskutočniť na budúci rok, "iba ak by nebola žiadna zmluva na ratifikáciu".
Rumunsko a Bulharsko budú do EÚ zrejme určite prijaté v roku 2007, keďže ich asociačné zmluvy sú už podpísané. Odmietnutie ústavy by však mohlo spochybniť rozširovanie únie o krajiny západného Balkánu, Turecko a Ukrajinu.
EKONOMICKÉ DOPADY
Menoví stratégovia oslovení agentúrou Reuters očakávajú v prípade francúzskeho nie ďalšie oslabovanie eura. Euro od polovice marca, keď prieskumy začali vykazovať negatívne postoje voči euroústave, stratilo viac ako päť percent voči americkému doláru.
Bankári tiež predpovedajú negatívne dopady na tureckú líru a turecké aktíva. Dôvodom sú obavy, že negatívne hlasovanie môže oddialiť začiatok prístupových rokovaní medzi EÚ a Tureckom, naplánovaný na 3. októbra.
Niektorí finanční analytici tiež predpokladajú nárast úrokových mier dlhopisov v niektorých krajinách eurozóny s vysokým zadlžením a možno aj tlak na meny niektorých východoeurópskych členských krajín EÚ, ktoré sú kandidátmi na zavedenie eura.
Komisár pre ekonomické a menové záležitosti Joaquín Almunia vyhlásil, že francúzske nie by mohlo byť úderom pre vyhliadky na hospodársky rast, keďže by vytvorilo klímu politickej neistoty s tým, že hospodárska reforma by sa zdala ešte viac zložitá.
