Viedeň 26. mája (TASR) - Pod titulkom Konečná stanica v rozkvete priniesol v utorok denník Wiener Zeitung (WZ) reportáž o najnovšom vývoji v slovenskorakúskom pohraničí a dokumentuje ho na dedinke Wolfsthal.
Desaťročia bol Wolfsthal typickou hraničnou dedinou pri železnej opone, kde obyvateľov ubúdalo a úpadok rástol. Teraz sa začína črtať úplne nový trend. Čoraz viac Slovákov sa usídľuje v obci neďaleko Bratislavy a čoraz viac obyvateľov Wolfsthalu využíva rôznorodé možnosti slovenského hlavného mesta, píše WZ.
Kto ráno cestuje cez túto dolnorakúsku obec, zbadá už na parkujúcich autách, že hranica nemôže byť ďaleko. Každé druhé auto má slovenskú značku. Prisťahovalectvo z východu je veľké a podľa starostu G. Schödingera bude rásť aj v budúcnosti. Vysvetlenie je jednoduché. Ceny za pozemky vo Wolfsthale dosahujú 50 eur (do 2000 Sk) na štvorcový meter, zatiaľ čo v okrajových častiach Bratislavy je to dvojnásobok. Na jednom zo zalesnených kopcoch Wolfsthalu rastie celé slovenské vilové sídlisko. Ale nielen cena je rozhodujúca pre slovenských susedov: Wolfsthal je od Bratislavy vzdialený päť kilometrov a je tak bližšie k centru ako väčšina bratislavských predmestí, pripomína WZ.
Zo 750 obyvateľov so stálym bydliskom vo Wolfsthale má 40 slovenský pôvod, čo zodpovedá prírastku obyvateľstva podľa sčítania ľudu z roku 2001. Starosta Schödinger však upozorňuje, že vo Wolfsthale je v porovnaní s okolitými obcami viac detí a mládeže, takže nárast počtu obyvateľov nesúvisí len s prisťahovalectvom.
Pád železnej opony v roku 1989 otvoril mnohým obyvateľom Wolfsthalu oči, čoho najlepším príkladom je sám starosta. Z Wolfsthalu je nádherný výhľad na Bratislavu a hrad. Tento výhľad pred rokom 1989 nevnímal. "Na hranici sa všetko končilo a nič, čo ležalo za ňou, neexistovalo." Od svojej starej mamy síce vedel, že Wolfsthal mal niekedy viac ako tisíc obyvateľov a že každý deň chodila pešo do fabriky do Bratislavy. Znelo to však ako príbeh z iného sveta. "Wolfsthal bol vlastne vždy len konečnou zastávkou S7."
Medzičasom sa veľa zmenilo, upozorňuje rakúsky denník. Aj G. Schödinger pracuje v Bratislave ako jeho stará mama. Do roku 1995 pracoval na colnici, potom sa stal žandárom a už dva roky pendluje do Jaroviec. Hovorí perfektne po slovensky, je ženatý so Slovenkou, ktorá má korene v maďarskej menšine. Spoznali sa vďaka práci na hranici a majú dve deti, ktoré hovoria tromi jazykmi po nemecky, maďarsky a po slovensky. A nie je to jediný prípad.
Bratislava sa v mnohých ohľadoch vyvíja v centrum pre obyvateľov Wolfsthalu a mnohí tam chodia aj nakupovať. Nielen kvôli nižším cenám, ale najmä kvôli liberálnejším otváracím časom. V opačnom smere sa tiež deje veľa. Vedúci speváckeho zboru Donaustimmen je tiež Slovák. V škôlke sa deti raz týždenne učia slovenčinu. Na základnej škole so 67 žiakmi je 14 hosťujúcich žiakov z Bratislavy, ktorí denne dochádzajú a raz to bude aj naopak. Starosta pripravuje spoluprácu škôl a dúfa že neprejde veľa času, kým budú mladí z Wolfsthalu maturovať v Bratislave.
Okrem toho sa veľa stavia. Pripravuje sa výstavba 20 nových bytov a 26 radových domov, ktoré budú hotové v roku 2007. Asi polovica z nich je rezervovaná pre Slovákov, píše v závere svojej reportáže denník Wiener Zeitung.
