Moja prvá žena bola vypočítavá mrcha. Nič by ma tak neštvalo, keby som ju nezbalil ja a kopačky nedala ona mne. Moje ego to pocítilo. A ten dôvod! Že až teraz dozrela do štádia, keď si uvedomila vlastnú sexualitu. Je na ženy.
Bola to pubertálna láska ako hrom. S ňou prišla rýchla svadba, rýchle osamostatnenie od rodičov. Vybavilo sa bývanie za moje peniaze - za moju hypotéku. Aj dieťa sme mali hneď.
Všetko vyzeralo na nalinkované rodinné šťastie až do smrti. Nebolo sily, ktorá by roztrhla putá našej rodinnej idylky.
To som si však len myslel. Manželka začala chodiť na aerobik.
Nech si chodí, aspoň má krajší a pevnejší zadok, to bola moja prvá myšlienka. Chodila tam skoro každý deň. Bolo to síce čudné - dovtedy športu príliš neholdovala - hovoril som si však, že keď má koníčky, brániť jej v nich nebudem.
Na aerobiku sa zoznámila so svojou súčasnou životnou partnerkou. A naša pubertálna láska bola podľa nej len zlomok toho, čo zažíva dnes.
Dieťa súd priklepol jej, byt rozdelil napoly, hypotéka mi zostala. Aspoň niečo.
Pri jej odchode som dostal radu do života: "Ďuri, nájdi si chlapa!"
Keď bude vedieť variť, prať, žehliť a upratovať ako ona, neváham ani sekundu.
balucha.blog.sme.sk
