KÁBUL, BRATISLAVA. Prvé rakety na Afganistan dopadli 8. októbra 2001, prví americkí vojaci do krajiny vstúpili o jedenásť dní neskôr.
Bolo mesiac po útoku na newyorské dvojičky a Pentagón. Džihádisti z Talibanu, ktorí práve v Afganistane vládli, odmietli vydať Usámu bin Ládina, šéfa al-Káidy, ktorá 11. septembra útočila, a tak sa stali terčom útokov.
Taliban sa blíži k moci. Bude ešte krutejší Čítajte Deti narodené na začiatku vojny nedávno oslávili dospelosť a prežili v nej celý život.
Vláda Talibanu padla prakticky okamžite po invázii, bin Ládin je mŕtvy od roku 2011, no boje sa neskončili doteraz.
To by sa mohlo zmeniť. Američania a Taliban v sobotu podpísali v katarskej Dauhe dohodu, ktorá by mohla viesť ku koncu konfliktu s desaťtisícmi obetí.
Washington sľúbil, že postupne stiahne všetkých svojich vojakov, džihádisti zas, že sa s vládou dohodnú na ukončení bojov.
O Afganistane rozhodnú Afganci
"Táto dohoda nebude znamenať nič a súčasné nádeje sa vytratia, ak prísľuby z nej nepremeníme na konkrétne kroky," povedal podľa New York Times americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo.
"O budúcnosti Afganistanu majú rozhodnúť Afganci. Dohoda medzi Spojenými štátmi a Talibanom im túto možnosť dáva."
Konflikt stál dva bilióny dolárov, zomrelo pri ňom takmer 3500 spojeneckých vojakov (medzi nimi traja Slováci) a desaťtisíce Afgancov. Na jeho vrchole malo v Afganistane vojakov štyridsať štátov.
O rokovania s Talibanom sa cez neoficiálne kanály už v roku 2010 pokúšal predchodca súčasného prezidenta Barack Obama.
