KÁHIRA, BRATISLAVA. Mal už 82 rokov, pri moci bol tri desaťročia, no Husní Mubarak ešte aj v čase, keď sa na káhirskom námestí Tahrír na protestoch proti nemu stretávalo milión ľudí, opakoval, že moci sa nevzdá.
Až prišiel začiatok februára a on sa stal najprominentnejšou obeťou arabskej jari z roku 2011.
Arabská jar väčšinou neuspela. Prečo? (otázky a odpovede) Čítajte „V tejto hrdej krajine som žil, bojoval som za ňu, ochraňoval som jej pôdu, suverenitu a záujmy,“ povedal v jednom z posledných verejných prejavov 1. februára. „Na jej pôde aj zomriem. Súdiť ma budú až dejiny.“
Vtedy oznamoval, že sa už nebude uchádzať o funkciu prezidenta. Aspoň trochu sa snažil davu ustúpiť, no už bolo neskoro a ulica v protestoch nepoľavovala. Žiadala jeho okamžitý koniec.
O desať dní neskôr armáda oznámila prezidentovu rezignáciu a ukončila tak tridsaťročné vládnutie Husního Mubaraka nad najľudnatejšou arabskou krajinou.
Nikto nečakal, že bude taký mocný
Z jeho osudu sa snažili poučiť aj ďalší arabskí diktátori ako Muammar Kaddáfí či Bašár Asad, ktorí demokratické reformy odmietli úplne a namiesto toho sa pustili do vojny s vlastným národom. Mubarak sa do brutálnej vojny púšťať nechcel, alebo mu v tom zabránil zásah armády.
Po prevrate skončil Mubarak na niekoľko rokov vo väzení pre obvinenie z korupcie aj z účasti na smrti demonštrantov, no súdy ho nakoniec oslobodili a on strávil posledné roky svojho života s rodinou. Zomrel v utorok v káhirskej nemocnici vo veku 91 rokov.
Mubarak sa dostal k moci v roku 1981, keď zavraždili egyptského prezidenta Anvara Sadata. Vtedy málokto očakával, že dovtedajší viceprezident, ktorý na medzinárodnej scéne nebol natoľko známy, sa pri moci udrží tri desaťročia, píše BBC.
