BRUSEL. Neoficiálne technické návrhy Európskej komisie (EK) nepresvedčili hlavy vlád a štátov EÚ, ktorí sa pokúsia dohodnúť na podobe dlhodobého rozpočtu Únie na roky 2021 - 2027 v neskoršom termíne.
Dvojdňový rozpočtový summit sa v piatok večer skončil bez dosiahnutia konsenzu.
Návrhy eurokomisie ubrali z vedy a výskumu, zrušili program vojenskej mobility a snažili sa vyjsť v ústrety všetkým skupinám členských krajín EÚ.
Škrty neprešli
Eurokomisia navrhla menšie škrty v sedemročnom rozpočte Únie ČítajtePodľa týždenníka Politico neoficiálny dokument s návrhom, ako ušetriť desať miliárd eur v sedemročnom rozpočte, vychádza z návrhu, ktorý ešte minulý týždeň predložil predseda Európskej rady Charles Michel, obsahuje však niekoľko kľúčových ústupkov pre všetky strany.
Krajiny, ktoré profitujú z rabatov, úľav z odvodov do spoločného rozpočtu, by si tento korekčný mechanizmus mali udržať.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron by sa mohol vrátiť domov a pochváliť, že v porovnaní s predchádzajúcim návrhom Michela získal ďalšie zdroje pre poľnohospodárstvo.
Členské krajiny zo strednej a južnej Európy by mali získať o niečo viac prostriedkov na súdržnosť a aj nové zdroje cez Fond spravodlivej tranzície (JTF) spojený s prechodom na ekologické hospodárstvo.
Chceli ušetriť
Sklamaní však môžu byť navrhovatelia modernejšieho eurorozpočtu, lebo eurokomisia navrhla škrty vo vlastnom vedeckom a výskumnom programe Horizont, ako aj vo vesmírno-obrannom programe.
Suma vyčlenená pre program Horizont je na úrovni 80 miliárd eur, hoci Michelov návrh predpokladal sumu 80,9 miliardy eur.
Komisia ubrala aj z programu geopolitickejšej EÚ, lebo škrty sa dotkli aj nástroja susedskej politiky a programov medzinárodného rozvoja a spolupráce.
Na druhej strane je viditeľná snaha viac podporiť klimatickú politiku EÚ, keďže nový dokument navrhuje do roku 2027 zvýšiť podiel výdavkov súvisiacich so zmenami klímy na 27 až 30 percent.
Doterajší návrh predpokladal vyčleniť štvrtinu eurorozpočtu na výdavky súvisiace s bojom proti klimatickým zmenám a na dosiahnutie uhlíkovej neutrality.
Pellegrini hovorí o úspechu
Slovenský premiér Peter Pellegrini po skončení summitu povedal, že výsledok rokovaní je pre Slovensko úspechom.
Premiér pripomenul, že druhý deň rozpočtových rokovaní sa niesol najmä v znamení bilaterálnych stretnutí a diskusií rôznych skupín krajín, ktoré sa snažili presadiť svoje záujmy.
Podľa Pellegriniho sa skupine Priatelia kohézie, ktorá sa premenovala na Priateľov ambicióznej Európy, podarilo presadiť svoj hlas, potvrdiť jednotu, nenechať sa "rozbiť" jednotlivými ponukami v prospech niekoľkých stoviek miliónov pre národné rozpočty a v konečnom dôsledku zastaviť rokovania a odložiť summit na neurčito.
"Slovensko sa nikam neponáhľa, my máme dosť času," priznal premiér a vyjadril nádej, že budúce rokovania potvrdia pozíciu Slovenska.
Slovensko podľa premiéra neprijme situáciu, že mu budú narastať výdavky do eurorozpočtu a v tom istom čase príde o príjmy v oblasti kohézie, z ktorých platí stavbu diaľnic či železníc, a aj o príjmy v prospech poľnohospodárov a rozvoja vidieka a regiónov.
Podľa jeho slov sa podobne vyjadrilo všetkých 17 kohéznych krajín, ktoré v piatok večer spoločne oznámili, že s návrhom, s akým prišiel Charles Michel a ktorý mierne upravila Európska komisia, nesúhlasia.
"Aj preto sa dnešný summit skončil bez dohody. Za takejto situácie je nedohoda pre Slovensko úspech," vysvetlil premiér s dodal, že lídri sa nedohodli na termíne ďalšieho summitu, čo podľa jeho slov môže trvať aj niekoľko mesiacov alebo sa k týmto rokovaniam vrátia koncom marca na okraj bežného summitu EÚ.
Peniaze na nové výzvy
Pre dosiahnutie kompromisu je podľa neho potrebné namodelovať taký rozpočet, ktorý bude schopný financovať nové výzvy, ako je boj proti klimatickým zmenám, digitalizácia či veda, výskum a inovácie, ale nezabudne na tradičné politiky kohézie a poľnohospodárstva, ktoré sú základom európskej solidarity.
Tu Slovensko chce zachovať financovanie kohéznej politiky minimálne v takej výške ako v súčasnom končiacom sa programovacom období.
Pellegrini upozornil, že proti zámeru kohéznych krajín sa postavili štyri krajiny označované ako "striedme", ktoré chceli zoškrtať dlhodobý rozpočet do výšky jedného percenta hrubého národného produktu (HNP) EÚ.
"Došlo ku kolízii týchto dvoch názorov a teraz máme ďalšie mesiace na hľadanie kompromisu, ktorý sa však bude hľadať ťažko," priznal premiér. Slovensko je podľa neho za kompromisný návrh finančného rámca v úrovni od 1,00 do 1,3 percenta HNP. "Ja by som si želal, aby to bolo 1,15 percenta, to by bolo fajn," dodal.