LONDÝN, BRATISLAVA. Thomas Bruce, známy ako lord Elgin, mal na istanbulskom dvore začiatkom 19. storočia dobré meno. Ako veľvyslanec zastupoval Britániu, ktorá len nedávno pomohla vytlačiť Francúzov z Egypta, z vtedajšej súčasti Osmanskej ríše.
Vráťte nám mramor. Gréci chcú od Britov späť ukradnuté pamiatky Čítajte Ako nadšenec do umenia požiadal, aby si mohol zobrať časti Parthenónu do veľkej časti zničeného chrámu bohyne Atény na Akropole v centre Atén. Grécko v tom čase takisto patrilo Osmanskej ríši a lordovi Elginovi tak Istanbul vyhovel.
Lord Elgin potom do Londýna presunul časti výzdoby Parthenónu známe ako Elginove mramory. Ide o o výzdobu dlhú 75 metrov, ktorú tvorí sedemnásť sôch zobrazujúcich ľudí, antických bohov aj rôzne mýtické príšery.
Od lorda Elgina zbierku sôch spolu s ďalšími artefaktmi z Akropoly odkúpilo Britské múzeum, ktoré ho v centre Londýna vystavujú dodnes.
Brexit a pamiatky
Asi málokto z voličov, ktorí pred štyrmi rokmi hlasovali o odchode Veľkej Británie z Európskej únie, si vtedy uvedomoval, že brexit môže ovplyvniť aj zbierky v miestnych múzeách.
Teraz sa to však dostáva na rokovací stôl, keďže Grécko presadilo, aby Európska komisia pri rokovaniach o budúcich obchodných vzťahoch po britskom odchode z Európskej únie žiadala aj návrat ukradnutých pamiatok do krajiny pôvodu.
Ani ukradnuté svetové dedičstvo sa domov nevracia Čítajte Požiadavku vpísalo do návrhu mandátu, s ktorým európski vyjednávači v marci zasadnú za rokovací stôl.
Atény považujú presun Elginových mramorov za krádež, keďže veľvyslanec mal len povolenie od okupujúcej mocnosti, nie od gréckeho ľudu. Navyše, ak by bol lord Elgin skutočne milovníkom umenia, 2500 rokov staré sochy by zachoval na pôvodnom mieste, teda na vrchu Akropoly, a nedemontoval by ich pílami, argumentujú Gréci.
