BRUSEL. Členské krajiny EÚ musia vyvinúť väčšie úsilie na ochranu novinárov. Uviedla to v utorok podpredsedníčka Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, ktorá bola jedným z účastníkov podujatia s názvom Nesmrteľná pravda (Immortal Truth) na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Bruseli.
Akcia, ktorú pripravili poslanci z politických skupín Európski reformisti a konzervatívci (ECR) a Európska ľudová strana (EPP), bola venovaná spomienke zavraždených novinárov Jána Kuciaka zo Slovenska a Daphne Caruanovej-Galiziovej z Malty, ako aj Kuciakovej snúbenice Martiny Kušnírovej.
Cieľom podujatia bolo vyzdvihnúť boj zavraždených novinárov za spravodlivosť, odhodlanie a odvahu, ktorú zoči-voči skorumpovanému systému preukázali.
Fond na pomoc novinárom
Jourová počas svojho vystúpenia spomenula potrebu vytvorenia špeciálneho fondu na pomoc novinárom, ktorých neprávom a účelovo zažalovali, ako však v rozhovore pre médiá zdôraznila, nemá kúzelnú paličku na naprávanie systematického zlyhávania v oblasti ochrany novinárov.
V Bruseli odhalili sochu na pamiatku Kuciaka, Kušnírovej a Galiziovej Čítajte Spresnila, že ako členka exekutívy EÚ pomáha riešiť veci cez legislatívu EÚ a prostredníctvom financovania niektorých vecí.
"Povedala som, že musí začať fungovať európsky prokurátor tak, aby tie európske peniaze neboli špinavé peniaze," uviedla aj s odkazom na kauzy, ktoré ohľadom zneužívania eurofondov otvoril Ján Kuciak.
Jourová upozornila, že pripravila "pomerne tvrdú" legislatívu na boj proti špinavým peniazom, ktorá musí fungovať všade v Európe.
Dodala, že eurokomisia chystá takzvaný "skríning", hĺbkové preskúmanie podmienok práce novinárov vo všetkých členských krajinách EÚ, pretože novinári sú "ohrozený druh".
"Nerada to hovorím, ale sú ohrození v zmysle bezpečnosti, aj o tom bolo dnešné podujatie, ale aj z hľadiska ekonomických podmienok. Sme v situácii, keď trh je nemilosrdný voči investigatívnym novinárom. Niečo to stojí, kým novinár príde na kĺb niektorým veciam, a nie každé periodikum si to môže dovoliť. Plus je tu tlak internetových médií," opísala Jourová situáciu.
Eurokomisárka priznala, že v tejto oblasti bude mať EK kopu práce, kým sa jej podarí zadefinovať, aké sú hlavné problémy a potom prísť aj s riešeniami legislatívneho či finančného rázu.
Ochrana oznamovateľov korupcie
Česká eurokomisárka už má skúsenosti s podobný typom legislatívy, keď sa jej v minulom funkčnom období EK podarilo presadiť smernicu na ochranu oznamovateľov nelegálneho konania (whistleblowerov).
Smernica začne platiť od roku 2021 a má ochraňovať ľudí, ktorým nie je jedno, že sa v ich okolí deje niečo nečestné z hľadiska odklonu daní, korupcie či zásahov do životného prostredia.
V tejto súvislosti Jourová poukázala na to, že aj pri novinároch by mali všetci, a najmä orgány činné v trestnom konaní, brať vážne varovania, ktorým sú vystavení žurnalisti.
"Nevedela som, že Ján Kuciak prišiel so žiadosťou o ochranu, ktorá nebola vypočutá. To bola dnes pre mňa šokujúca informácia," priznala Jourová.
A dodala, že takéto "lekcie" treba brať vážne a všade v Európe. "Ak novinár začne volať po ochrane, tak má na to zrejme silný dôvod," skonštatovala.
Podľa jej slov keď novinári odhaľujú nepríjemnú pravdu, tak určite čelia mnohým vyhrážkam, a úrady musia na to reagovať a nemať laxný prístup.
"Toto bude môj veľký tlak voči zodpovedným orgánom. Aby robili viac na ochranu novinárov," odkázala Jourová.
