TRIPOLIS, BRATISLAVA. Tunisko už malo svoju revolúciu za sebou, dlhoročného diktátora zvrhli aj Egypťania.
Keď sa v Líbyi 17. februára 2011 začínalo povstanie proti diktátorovi Muammarovi Kaddáfímu, ľudia hovorili o slobode a nádeji na demokraciu.

Mali síce podporu západných krajín, ktoré zaviedli nad krajinou bezletovú zónu a neoficiálne pomáhali opozícii s výcvikom, no hlavné slovo mali miestne opozičné skupiny a milície.
Diktátor padol, no občianska vojna trvá už desiaty rok.
Líbya sa medzitým zmenila na bojisko, kde proti sebe prostredníctvom spriaznených milícií stoja svetové mocnosti.
Ani minulotýždňové prímerie medzi medzinárodne uznávanou vládou, ktorej prišlo aktívne na pomoc Turecko, a generálom Chalífom Haftarom, za ktorým stoja napríklad Rusko, Francúzsko, Egypt či arabské kráľovstvá, úplný pokoj neprinieslo.
Príprava na ďalšiu bitku
OSN hlási neustále porušovanie zbrojného embarga ešte z roku 2011. Turecko vláde poslalo tisíce bojovníkov, ktorých vycvičilo v Sýrii, Haftar obliehajúci hlavné mesto sa zas môže spoliehať na ruských žoldnierov a bojovníkov zo Sudánu.
Vojnu v krajine poháňa aj snaha o ovládnutie bohatých nálezísk ropy, v posledných týždňoch tak do krajiny prichádzajú čoraz sofistikovanejšie zbrane.