JOHANNESBURG. Bývalý juhoafrický prezident Frederik Willem de Klerk sa v pondelok ospravedlnil a stiahol svoj výrok, že systém apartheidu nebol zločinom proti ľudskosti. Správu priniesla agentúra AP.
De Klerk sa takto vyjadril počas rozhovoru v štátnej televízii SABC minulý týždeň, po čom sa naňho zniesla vlna kritiky.
Posledný belošský prezident Juhoafrickej republiky pred 30 rokmi oznámil prepustenie Nelsona Mandelu z väzenia, čo v roku 1994 vydláždilo cestu k prvým voľbám, v ktorých mohli kandidovať občania všetkých farieb pleti, ako aj ku koncu apartheidu.
De Klerk si spolu s Mandelom neskôr rozdelili Nobelovu cenu za mier.
De Klerkove názory na apartheid však zostali rozporuplné. Jeho posledný výrok prišiel práve pri príležitosti 30. výročia prepustenia Mandelu z väzenia.
K stiahnutiu svojho výroku de Klerka vyzval aj niekdajší laureát Nobelovej ceny za mier a juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, po čom de Klerk svoj výrok stiahol a ospravedlnil sa za "zmätok, hnev a bolesť, ktorú mohol spôsobiť".
Organizácia Spojených národov (OSN) vyhlásila apartheid za zločin proti ľudskosti v roku 1973. Jej predstavitelia boli medzi tými, ktorí de Klerka za komentáre kritizovali.
De Klerk takisto vyhlásil, že sa stotožňuje s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu, ktorý apartheid zahŕňa medzi zločiny proti ľudskosti.
"(Rímsky štatút) Možno vnímať aj ako legislatívne vyjadrenie slov Nelsona Mandelu počas jeho inauguračného prejavu, ktoré zneli "nikdy, nikdy a nikdy znovu nesmie táto krásna krajina zažiť útlak jedného druhým," povedal de Klerk.
Pre de Klerkove komentáre sa objavila aj internetová petícia s cieľom odobrať mu Nobelovu cenu. K pondelku sa pod ňu podpísalo 10-tisíc ľudí.
