BUDAPEŠŤ. Maďarsko sa v uplynulých desiatich rokoch za vlády premiéra Viktora Orbána dostalo medzi zaostávajúce krajiny.
Ekonomický rast Maďarska, ktorý je založený na fungovaní montážnych podnikov, je málo platný, pretože vláda slúži namiesto verejným záujmom iba úzkej politicko-hospodárskej elitnej skupine, reagovala opozičná strana Demokratická koalícia (DK) na nedeľňajší výročný prejav Orbána o stave krajiny.
Kritika opozície
Podľa internetového vydania denníka Magyar Nemzet Demokratická koalícia vedená expremiérom Ferencom Gyurcsányom podotkla, že školský systém je v rozklade, nemocnice sú čoraz menej schopné ponúkať nádej na uzdravenie a v čase mieru sa v Maďarsku nikdy nenarodilo tak málo detí ako vlani.
Predseda Maďarskej socialistickej strany (MSZP) Bertalan Tóth povedal, že premiér v prejave hovoril o mnohých veciach, vôbec sa však nevenoval každodenným problémom ľudí.
"Vybudoval si paralelný svet, v ktorom zostalo miesto len na to, aby sa chválil svojimi domnelými úspechmi, pričom o živote bežných ľudí nepovedal takmer vôbec nič," dodal predseda socialistov.
Ochranárska strana LMP vytkla premiérovi, že s klimatickými opatreniami prichádza neskoro a avizované kroky už nie sú v súlade s aktuálnymi výzvami.
Liberálna strana Dialóg (Párbeszéd) vyjadrila názor, že o Orbánovu politiku namierenú proti liberalizmu majú Maďari čoraz menší záujem, o čom svedčia aj výsledky vlaňajších volieb do samospráv.
Orbánov prejav
Orbán v prejave okrem iného povedal, že pred desiatimi rokmi bola krajina po vládnutí socialistov na pokraji krachu.
Orbán varuje pred klimatickou krízou a sľubuje zalesňovanie Čítajte Po tom však, čo sa jeho strana Fidesz ujala opäť moci, presadila kresťansky orientovanú ústavu, kabinet poslal domov delegáciu Medzinárodného menového fondu (MMF) a spoločenstvá Maďarov žijúcich v zahraničí prepojil s materskou krajinou.
Premiér vyzdvihol ekonomické úspechy svojej krajiny v období uplynulých desiatich rokov vlády Fideszu, v rámci ktorých podčiarkol priebežný rast HDP, vytváranie pracovných miest, zahraničné investície - z ktorých 60 percent pochádza z východných krajín v rámci politiky otvárania sa Východu -, ale aj rekordný vývoz tovaru.
O budúcnosti premiér povedal, že najväčšími výzvami budú klimatické a demografické problémy, ako aj ťažkosti európskej ekonomiky.
