DRÁŽĎANY, BRATISLAVA. Je to paradoxné, ale bombardovanie Drážďan zachránilo Victorovi Klempererorvi život.
Židovský lingvista a odborník na romantizmus, ktorý medzitým konvertoval na kresťanstvo, mal byť totiž v jednom z najbližších transportov do koncentračných táborov, keď sa 13. februára nad východonemeckým mestom objavili britské bombardéry.
Vo svojom denníku Klemperer opisuje, ako bombardovanie v Drážďanoch prežíval. Neustále výbuchy, ostré svetlá, výkriky z okolia, krátka prestávka na vydýchnutie a potom všetko odznovu.
„Neviem, ako často sa to opakovalo,“ popísal tri dni bombardovania.
Prežil len vďaka náhode. „Predo mnou ležal veľký otvorený priestor, v jeho strede obrovský kráter. Výbuchy, v noci bolo svetlo ako počas dňa. Nemyslel som na nič, dokonca som sa ani nebál, bol som len neuveriteľne unavený, myslel som si, že už čakám len na koniec,“ zapísal si.
Šanca pre propagandu

Bombardovania sa okamžite chytila nacistická propaganda. Režim vedel, že prehráva, snažil sa preto motivovať svojich občanov, aby ešte kládli odpor.
Hovoril o 200-tisíc obetiach spojeneckej krutosti, pričom podľa historikov zomrelo v Drážďanoch 25-tisíc ľudí.
Aj po 75 rokoch sa však objavujú snahy interpretovať históriu spôsobom, ako to robil v posledných mesiacoch svojho života porazený režim. Tie snahy sú o to silnejšie, o čo väčší vplyv v Nemecku získava krajná pravica na čele s Alternatívou pre Nemecko (AfD).
Kým v meste sa koná oficiálna spomienka, kde sa stretne nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier s britskými zástupcami, AfD robí „alternatívnu spomienkovú slávnosť“, píše denník Times.