BRUSEL. Predstavenie Paktu slobodných miest, čiže aliancie, ktorú vytvorili primátori Bratislavy, Budapešti, Prahy a Varšavy, bolo v stredu jedným zo sprievodných aktivít v rámci prebiehajúceho plenárneho zasadnutia Výboru regiónov (VR) v Bruseli.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo, ktorý kvôli iným povinnostiam na poslednú chvíľu svoje vystúpenie na tlačovej besede primátorov hlavných miest krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v Bruseli zrušil, v stanovisku pre TASR uviedol, že slovenská strana od začiatku túto aktivitu vnímala ako rovnocennú iniciatívu všetkých miest.
"Výzvy plynúce z Paktu slobodných miest, ako je volanie po transparentnosti, spravodlivom financovaní samospráv či reagovanie na klimatické zmeny sú predpokladom na to, aby mestá mali väčšie právomoci pri plnení svojich povinností a poskytovaní kvalitných služieb svojim obyvateľom a boli integrálnou súčasťou domácich politík," uviedol Vallo.
Primátor Bratislavy zároveň upozornil, že v krajinách V4 v súčasnosti cítiť isté uzatváranie a vyhraňovanie sa voči hodnotám liberálnej demokracie. Dodal, že práve v metropolách V4 je najvyššia koncentrácia rôznorodosti, či už spoločenskej, náboženskej, politickej, etnickej alebo národnostnej.
"Život v takomto meste si, viac než inde, vyžaduje toleranciu, znášanlivosť a otvorenosť. Preto sme cítili potrebu pomenovať tento stav a prihlásiť sa spolu k princípom a hodnotám, o ktoré sa slobodné mestá v slobodných krajinách musia opierať," odkázal Vallo.
Primátor Prahy Zdeněk Hřib v rozhovore pre TASR upozornil, že Pakt slobodných miest je otvorený aj pre ďalších partnerov z ďalších miest Európy za predpokladu že uznávajú hodnoty, ku ktorým sa hlásia aj metropoly V4. Priznal, že je už viacero záujemcov, ale dodal, že kým nie je niečo dohodnuté bolo by predčasné hovoriť o aké mestá ide.
Primátori Budapešti, Prahy a Varšavy na pôde Európskeho parlamentu zároveň predstavili aj iniciatívu adresovanú šéfke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej spojenú s plnením Európskej zelenej dohody. Pod túto iniciatívu sa podpísali primátori zatiaľ 15 miest - Atény, Berlín, Bratislava, Budapešť, Frankfurt, Haag, Košice, Miláno, Praha, Riga, Štrasburg, Tallinn, Varšava, Viedeň a Vilnius.
Zdeněk Hřib upozornil, že podstatou tejto výzvy je - aj s ohľadom na dokončovanie podoby dlhodobého rozpočtu EÚ - podporiť význam veľkých miest ako dôležitých prispievateľov pre dosahovanie ambicióznych klimatických cieľov. Spresnil, že práve mestá sú tým priestorom, kde vznikajú inovácie pre úspešný prechod na zelenú ekonomiku.
"Tieto inovácie sa s najväčšou pravdepodobnosťou odohrajú vo veľkých mestách, ktoré majú potrebnú infraštruktúru, výskumné inštitúcie a univerzity. Preto by som bol rád, aby sa nezabudlo na mestá ako motory národných ekonomík a motory výskumu a inovácií," vysvetlil Hřib s odkazom na príspevky, ktoré budú prideľované z eurorozpočtu na roky 2021 - 2027.
Dodal, že ak by k takejto podpore miest nedošlo, mohlo by sa ľahko stať, že Európa začne zaostávať za globálnou konkurenciou.
"To by znamenalo, že by sme z hľadiska krajín zabili sliepku, ktorá znáša zlaté vajcia. Nebolo by to logické a preto by som bol rád, keby sa zohľadnilo, že netreba podporovať len chudobnejšie regióny, ale aj tých, ktorí sú motorom domácej ekonomiky," dodal v závere pražský primátor.
