BAKU. Zahraniční pozorovatelia, ktorí monitorovali nedeľné predčasné parlamentné voľby v Azerbajdžane, v pondelok spochybnili zverejnené výsledky hlasovania.
Ako informovala agentúra AFP, pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Rady Európy vo svojej spoločnej správe konštatujú, že parlamentné voľby v Azerbajdžane boli poznačené závažnými porušeniami "pri sčítavaní a zapisovaní do tabuliek".
Táto situácia podľa západných pozorovateľov vyvoláva obavy o čestnosť tohto procesu.
Veľa kandidátov, žiadna konkurencia?
Pozorovatelia z OBSE a Rady Európyvo svojej spoločnej správe odsúdili aj početné nezrovnalosti pri samotnom hlasovaní.
Upozornili tiež, že záujem o poslanecký mandát malo síce veľa kandidátov, ale obmedzenia vo volebnom zákone "zabránili skutočnej konkurencii" medzi nimi.
Väčšinu v azerbajdžanskom parlamente opäť získala vládnuca strana Čítajte Opozičné strany vládu už pred voľbami obviňovali, že im bráni viesť kampaň, a niekoľko opozičných strán dokonca nedeľné hlasovanie bojkotovalo.
Agentúra TASS pritom zasa uviedla, že delegácia pozorovateľov Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) uznala nedeľné voľby v Azerbajdžane "za legitímne a v súlade s medzinárodnými záväzkami krajiny".
"Misia uznáva voľby ako legitímne, transparentné, čestné a demokratické," uvádza sa v hodnotení ŠOS, ktoré bolo zverejnené v pondelok na tlačovej konferencii v Baku.
Misia pozorovateľov ŠOS pritom počas volieb zaznamenala "nevýznamné technické opomenutia, ktoré však nemohli ovplyvniť výsledky volieb".
K podobnému záveru ako misia ŠOS dospeli aj pozorovatelia z krajín Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), ktorí počas hlasovania zaznamenali "ojedinelé prípady menších nezrovnalostí, ktoré nemohli ovplyvniť" výsledok volieb.
Podľa pozorovateľskej misie SNŠ účasť veľkého počtu kandidátov na voľbách v Azerbajdžane "naznačuje skutočnú konkurenciu a prítomnosť politického pluralizmu v krajine".
Vedúci misie pozorovateľov SNŠ Viktor Guminskij poznamenal, že všetci kandidáti mali rovnaké podmienky pre volebnú kampaň.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev odovzdáva svoj hlas. (zdroj: TASR/AP)Vládna strana by mala mať väčšinu
Podľa predbežných čiastkových výsledkov sčítania hlasov bude mať vládna strana Nový Azerbajdžan (NAP) v parlamente najväčší počet poslancov.
Zo sčítania 87 percent odovzdaných hlasovacích lístkov vyplýva, že v 125-člennom parlamente obsadí NAP 65 kresiel.
Vplyvný opozičný politik Arif Hadžili zo strany Rovnosť (Müsavat), ktorá je najdlhšie existujúcou politickou stranou v Azerbajdžane, už v nedeľu odsúdil priebeh parlamentných volieb a poukázal na to, že podľa jeho zistení dochádzalo k porušovaniu zákona: napr. vhadzovaním vopred vyplnených hlasovacích lístkov členmi volebných komisií či viacnásobným hlasovaním jednotlivých voličov.
Voľby do jednokomorového azerbajdžanského parlamentu sa pôvodne mali konať v novembri tohto roku, avšak prezident Ilham Alijev vyhlásil v decembri 2019 predčasné voľby po tom, ako sa parlament ovládaný jeho vládnou stranou nečakane sám rozpustil.
K tejto situácii došlo, keď Alijev odvolal premiéra, ako aj niekoľko vysokopostavených predstaviteľov vlády a prezidentskej administratívy.
Kritici tvrdia, že azerbajdžanský líder sa snaží reagovať na rastúcu nespokojnosť obyvateľstva s prepadom ekonomiky tým, že nahradí nepopulárnu starú garnitúru mladými technokratmi.
Ako pripomína AFP, azerbajdžanskú ekonomiku ochromuje už od roku 2015 celosvetový prepad cien pohonných hmôt, ktoré sú hlavným exportným artiklom tejto juhokaukazskej krajiny.
