Belehrad 24. mája (TASR) - Srbsko sa intenzívne pripravuje na očakávané rokovania o konečnom štatúte Kosova. Premiér Vojislav Koštunica zvolal na dnes "rozšírené" zasadanie vlády s cieľom vypracovať stratégiu pred kovaniami o budúcnosti provincie.
Na zasadanie prizvali aj srbského prezidenta Borisa Tadiča a šéfa srbsko-čiernohorskej diplomacie Vuka Draškoviča. Témou zasadania je prezentácia koordinátora kosovskej politiky Belehradu Nebojšu Čoviča, s ktorou v piatok vystúpi pred Bezpečnostnou radou (BR) OSN.
Šéf Misie OSN v Kosove (UNMIK) Sören Jessen-Petersen na zasadaní BR predloží svoju správu o napĺňaní demokratických štandardov, ktorých realizáciou OSN podmienila otvorenie rozhovorov o konečnom štatúte provincie.
Podľa kosovskoalbánskych médií správa administrátora bude pozitívna, s čím podľa očakávaní nebude súhlasiť Belehrad.
Srbský vicepremiér Miroljub Labus pred zasadaním kabinetu vyhlásil, že nezávislosť Kosova je pre Belehrad "neprijateľná". Zopakoval oficiálny postoj Srbska, podľa ktorého môže Kosovo získať štatút "viac ako autonómia, ale menej ako nezávislosť".
"Nemyslíme si, že nezávislosť Kosova, podmienečná alebo bezpodmienečná, je pre Srbsko prijateľným riešením," povedal Labus. Dodal však, že kompromis o Kosove je možný počas budúcich medzinárodne sprostredkovaných rokovaní s tamojšími Albáncami.
"Riešenie závisí od všetkých účastníkov rokovaní. Srbsko má na rokovaniach manévrovací priestor a musíme ho využiť," dodal bez ďalšieho rozvádzania.
Labus za najdôležitejšie podmienky, ktoré treba splniť pred otvorením rokovaní o štatúte, označil zaistenie slobody pohybu pre príslušníkov menšín návrat utečencov do Kosova, ktoré po konflikte z rokov 1998-99 opustilo asi 230.000 Srbov a iných Nealbáncov. Doteraz sa ich vrátilo len asi 12.000.
Londýnsky Institute for War and Peace Reporting (IWPR) cez víkend uviedol, že medzinárodné spoločenstvo by sa mohlo rozhodnúť pre "podmienečnú nezávislosť" Kosova, aby by Belehrad a Priština nedospeli k dohode.
Belehrad bude na zasadaní BR OSN zastupovať niekoľkočlenná delegácia. Kosovský premiér Bajram Kosumi však odmietol pozvanie Jessena-Petersena, aby bol členom delegácie UNMIK. Odmietnutie zdôvodnil tým, že prvý premiér Kosova pozvaný na zasadanie BR by mal dostať možnosť vystúpiť.
Otázka plnenia stanovených štandardov bola v pondelok témou stretnutia zástupcov tzv. kontaktnej skupiny (USA, Ruska, Francúzska, Talianska, Británie a Nemecka). Kým USA presadzovali rýchle riešenie kosovskej otázky, Rusko zdieľalo názor Belehradu, že stav demokratických štandardov v Kosove nie je dostatočný pre otvorenie rokovaní o štatúte.
Generálny tajomník OSN Kofi Annan v správe, ktorú predloží BR OSN, podľa očakávaní vyzve na to, aby sa plnenie štandardov v Kosove posúdilo v priebehu mesiacov.
Podľa kópie správy citovanej agentúrou Reuters Annan vyhlásil, že nie je úplne spokojný s tempom pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť, napriek tomu by sa v lete mal začať proces posudzovania za predpokladu, že kosovskí lídri budú naďalej uskutočňovať účinný pokrok pri plnení štandardov.
Annan v krátkom čase plánuje vymenovať osobitného vyslanca, ktorý bude viesť vypracúvanie posudku. Podľa diplomatov hlavným kandidátom na post je Kai Eide, nórsky veľvyslanec pri NATO.
Kosovo, oficiálne stále súčasť Srbska a Čiernej Hory (SČH), je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO proti vtedajšej Juhoslávii, ktorými aliancia ukončila konflikt medzi jednotkami Belehradu a kosovskoalbánskymi separatistami.
Etnickí Albánci tvoriaci 90 percent dvojmiliónovej populácie provincie trvajú na nezávislosti Kosova. Belehrad nezávislosť rozhodne odmieta a pre provinciu navrhuje model "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť".
Rozhovory o konečnom štatúte Kosova by sa podľa očakávaní mali začať na jeseň tohto roku, za podmienky, že OSN skonštatuje splnenie stanovených štandardov v oblastiach ako demokracia, vláda práva a ochrana menšín. Situáciu majú posúdiť v lete.
