BELEHRAD. Severné Macedónsko a Albánsko privítali v stredu zmeny navrhované Európskou komisiou v prístupovom procese Európskej únie. Obe balkánske krajiny vyjadrili nádej, že im to otvorí cestu, aby čoskoro začali oficiálne rozhovory o členstve v EÚ.
Reformy prístupového procesu prispejú k "ráznejšej politickej stránke procesu, ako aj k jeho dynamike, predvídateľnosti a spoľahlivosti", napísal na svojej stránke na Facebooku severomacedónsky minister zahraničných vecí Nikola Dimitrov.
Várhelyi: Rozšírenie o krajiny západného Balkánu je prioritou
"Očakávame, že dôkladne prepracovaná metodika prinesie v nasledujúcich týždňoch dvojitý účinok: spustenie rozhovorov o členstve a zdokonalený proces," dodal Dimitrov, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.
Gréci schválili zmenu názvu Macedónska. Čo to znamená? Čítajte "Albánsko je pripravené uskutočniť dôležité, zmysluplné reformy a radikálnu transformáciu v súlade so zásadami novej metodiky a teší sa na otvorenie prístupových rokovaní v roku 2020," uviedol na Facebooku úradujúci albánsky minister zahraničných vecí Gent Cakaj.
Európska komisia predložila v stredu návrh novej metodológie prístupového procesu krajín do EÚ. Tento proces by mal byť po novom dynamickejší a predvídateľnejší.
Eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie Olivér Várhelyi pred zástupcami médií zdôraznil, že rozšírenie Únie o krajiny západného Balkánu je pre exekutívu EÚ najvyššou prioritou.
Nová metodológia znamená aj viac politického usmernenia a angažovanosti na najvyšších úrovniach. Komisia navrhla organizovanie pravidelných summitov EÚ a západného Balkánu a zintenzívnenie kontaktov na úrovni ministrov. Okrem toho by sa mali do monitorovania procesu systematickejšie zapájať aj členské štáty.
Ankara kritizuje prístup Únie
Turecko vyzvalo Európsku úniu, aby vo svojej politike rozširovania upustila od "umelého rozlišovania" medzi západným Balkánom a Tureckom.
Ankara tiež kritizovala Brusel za jeho zaobchádzanie s Tureckom, uvádza sa v liste, ktorý zaslal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu novému šéfovi diplomacie EÚ Josepovi Borrellovi.
List načrtáva pohľad Turecka na politiku rozširovania Únie v súvislosti so zverejnením novej metodológie Európskej komisie pre prístupové rokovania, informovala v stredu stanica Slobodná Európa.
Čavušoglu v liste tvrdí, že s prístupovým procesom krajín zo západného Balkánu by sa nemalo nakladať inak než s prístupovým procesom Turecka.
"So všetkými krajinami by sa malo zaobchádzať rovnako. Dúfame, že počas vášho mandátu uvidíme pozitívne kroky vedúce k ukončeniu tohto umelého rozlišovania v rozširovacej politike EÚ," uviedol v liste Čavušoglu.
"Odhliadnuc od skutočnosti, že Turecko je z pohľadu svojej histórie, kultúry a geografie tiež balkánskou krajinou, každý uchádzač by mal byť posudzovaný podľa vlastných kvalít a za rovnocenných okolností," dodal šéf tureckej diplomacie.
Turecko podalo žiadosť o členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve (EHS) v roku 1987 a rokovania o vstupe do EÚ začalo v roku 2005. Tento proces sa však v ostatných rokoch spomalil, pričom Brusel kritizuje Ankaru v otázke dodržiavania ľudských práv a právneho poriadku.
Momentálne je zmrazených 14 z 33 vyjednávacích kapitol, ktoré musí Ankara uzavrieť, ak sa chce stať členskou krajinou EÚ. Srbsko i Čierna Hora - paradoxne - sa v tomto procese dostali ďalej než Turecko napriek tomu, že prístupové rokovania s Bruselom začali iba v uplynulom desaťročí.
Čavušoglu dodal, že "turecký ľud stále v drvivej väčšine verí v projekt EÚ, ale veľká väčšina nedôveruje tomuto bloku pre jeho dvojaký meter a diskrimináciu v súvislosti s Tureckom".
