Slovenská diplomacia sa drží prozápadného smerovania, v čom v rámci regiónu vyčnieva, hovorí pre SME THIBAULT MUZERGUES, francúzsky analytik, ako riaditeľ európskej pobočky Medzinárodného republikánskeho inštitútu.
Pôsobí v Bratislave aj vo Viedni, odkiaľ sleduje politiku v strednej Európe. V rozhovore pre SME zhodnotil vnímanie Slovenska v zahraničí, rozpor medzi symbolmi a konkrétnymi krokmi či najväčšie klišé o regióne, ktoré panujú na Západe.
Keď poviete v zahraničí Slovensko, čo ľuďom napadne?
Slovensko má problém v tom, že nikto sa oň veľmi nezaujíma. V posledných rokoch sa o Slovensku hovorí najmä v súvislosti s korupciou a vraždou novinára Jána Kuciaka, potom prišla prezidentka Zuzana Čaputová. Mimochodom, ani jedno z týchto mien ľudia na Západe nevyslovujú správne.
Mne na tejto krajine a tomto regióne záleží, ale mám pocit, že na Západe ho berú stále ako v roku 1938, keď britský premiér Neville Chamberlain po mníchovskej konferencii vyhlásil, že Británia nepôjde do vojny pre krajinu, o ktorej vieme tak málo.
Stále prežíva rozdelenie medzi Západ a Východ, štáty na rôznych stranách železnej opony o sebe vedia málo. Navyše, Slovensko je novým štátom, nemá dejiny ako Maďarsko alebo Poľsko, je malé.
Toto je chápanie medzi bežnou verejnosťou, ako vnímajú Slovensko v diplomatických kruhoch?
Tam si ho všímajú už oveľa viac, najmä preto, že je členom Európskej únie a tam má každý štát svoj hlas, rovnako ako v Spojených štátoch má malý Vermont rovnaký počet senátorov ako veľká Kalifornia.
Slovensko je dôležité aj vďaka svojej pozícii vo V4, súčasná vláda sa tiež zachovala veľmi šikovne, keď sa francúzskym prezidentom stal Emmanuel Macron.
Ako jediná spomedzi vlád regiónu sa k nemu správala ústretovo, Macron na jeseň 2018 Slovensko navštívil. Toto slovenská diplomacia zvládla dobre. Z pohľadu V4 to bolo možno narušenie solidarity, ale tá by bola ohrozená aj bez toho, keďže okrem migrácie nemajú tieto krajiny veľa spoločných záujmov.
Je Slovensko dôležité aj pre Rusko?