BERLÍN. Antisemitský reliéf z 13. storočia smie zostať na fasáde kostola v nemeckom meste Wittenberg.
Rozhodol o tom utorok okresný odvolací súd v meste Naumburg v spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko, informuje spravodajská stanica BBC.
V kostole kázal aj Martin Luther
Reliéf zobrazuje rabína, ktorý nadvihuje chvost ošípanej a pozerá sa na jej zadok, zatiaľ čo ďalší židia z bradaviek zvieraťa sajú mlieko. Ošípané sú podľa židovských pravidiel nečistými zvieratami.
Protižidovský reliéf sa nachádza na mestskom kostole, kde kázal aj zakladateľ protestantizmu Martin Luther, ktorý taktiež napísal množstvo antisemitských spisov.
Žiadal v nich vypálenie synagóg a príbytkov židov a ich vyhnanie z krajiny. Na jeho diela vrátane spisu s názvom O Židoch a ich klamstvách (1543) sa o štyristo rokov neskôr odvolávali nacisti.
V stredoveku sa portréty židov v obscénnych asociáciách s prasnicami používali na zosmiešnenie ich samotných, ako aj ich náboženstva.
Podnet podal muž židovského pôvodu
V 80. rokoch 20. storočia náboženská komunita vo východonemeckom meste Wittenberg umiestnila neďaleko miesta, kde sa nachádza spomínaný reliéf, pamätník šiestim miliónom židov, ktorí boli počas existencie Tretej ríše zavraždení.
Nedávno vznikla aj rada pre informácie, ktorá sa usiluje antisemitský reliéf zasadiť do historického kontextu.
Rozhodnutie súdu sa odvoláva na to, že súsošie by bolo urážlivé v prípade, ak by sa vnímalo izolovane a bez príslušného dejinného rámca, "v kontexte, do ktorého bolo vsadené zo strany kostola, však stratilo svoj hanlivý charakter", uviedol hovorca súdu Henning Haberland.
Podnet na súd podal muž židovského pôvodu Michael Düllmann, ktorý sa podľa utorňajšieho verdiktu ešte môže obrátiť na Spolkový ústavný súd v Karlsruhe.
Pastor tohto kostola vo Wittenbergu Johannes Block pre denník Süddeutsche Zeitung uviedol, že to, že táto socha zostáva na fasáde budovy, ho napĺňa "hanbou a bolesťou". "K tomuto komplikovanému dedičstvu sa usilujeme pristupovať zodpovedne," dodal.
