Pred piatimi rokmi sa JANIS VAROUFAKIS stal gréckym ministrom financií a pol roka sa snažil veriteľov presvedčiť, že krajina nie je schopná splatiť obrovské dlhy. Odmietal šetrenie, čo ho nakoniec stálo pozíciu.
V rozhovore sa dočítate:
- Ako si spomína na slovenského ministra financií Petra Kažimíra?
- V čom sa jeho kritika Únie odlišuje od kritiky zástancov brexitu?
- Prečo Slovensko odmietnutím utečencov nezradilo Grécko, ale samo seba?
- Čo je za nárastom krajnej pravice?
- Ako si predstavuje budúcnosť sveta? Dá sa to dosiahnuť bez násilia?
Grécko nedávno predalo prvé pätnásťročné dlhopisy od roku 2009, čo agentúra Bloomberg označila za postupný návrat do normálneho stavu. Aj podľa vás je Grécko na správnej ceste?
Nie. Slovo paradox je pôvodom grécke a to nie je náhoda, Grécko je veľkým paradoxom.
Je v skutočnosti ešte viac zbankrotované ako kedykoľvek predtým a napriek tomu sa dlhopisy predávajú ako teplé rožky.
Ako vznikol tento paradox? Stačí sa pozrieť na štruktúru gréckeho dlhu, 90 percent z neho nie je na trhu, ale v inštitúciách.
Európska centrálna banka kupcom naznačuje, že za dlhopismi stojí, samozrejme, že sa predávajú, keď nejde o riskantnú operáciu.
Je situácia horšia ako pred piatimi rokmi, keď ste boli ministrom financií?
Malí obchodníci, robotníci sú na tom horšie, ako boli pred piatimi rokmi. Horné jedno percento – oligarchovia, ktorí zarábajú na obchodoch s dlhopismi – sa majú lepšie. Krajina je však v ešte väčších problémoch ako pred piatimi rokmi.
Pomohlo Grécku vaše polročné pôsobenie na čele ministerstva financií?
Vôbec, zlyhal som. Snažil som sa spraviť správnu vec, ale vlastný premiér Alexis Tsipras mi to neumožnil. Chcel som dosiahnuť to, čo sa dalo urobiť ako jediné a platí to dodnes – reštrukturalizáciu dlhu, aby sa krajina mohla znovu nadýchnuť.
Grécko sa len tvári, že je solventné tým, že naberá nové dlhy, alebo predlžuje platnosť tých predošlých. Európska centrálna banka, Európska komisia a Medzinárodný menový fond tlačia krajinu do ďalších úspor, čo ďalej zmenšuje príjmy väčšiny ľudí a zadlženie ešte zhoršuje.
Ja som sa snažil dohodnúť únik z dlhového väzenia. Na tom som hrdý, neľutujem to, ale útek nevyšiel, lebo sám premiér to vzdal.
Marxista a fešák. Gréckeho ministra Varoufakisa partneri nechceli Čítajte V Grécku bol aj po škrtoch priemerný dôchodok okolo osemsto eur, na Slovensku približne 400 eur. Slováci nechápali, prečo majú pomáhať bohatšej krajine. Ako by ste im to vysvetlili?
Nepotreboval som pomoc, aby sme dokázali vyplácať dôchodky, na to sme v rozpočte peniaze mali.
Ako minister som však hovoril, že grécky štát nevie splatiť horu dlhov, ktoré nemali nič spoločné so Slovensko ani s Gréckom, ale s bankami Deutsche Bank či Société Générale, kam sme rovnako ako Slováci poslali obrovské peniaze.
Grécke dôchodky boli nominálne vyššie ako slovenské, ale nie z pohľadu kúpnej sily, keďže ceny v Grécku sú vyššie ako na Slovensku.
V ekonomike je navyše dôležitejší trend ako súčasný stav. Slovenské dôchodky pomaly stúpali, kým v Grécku od roku 2010 do roku 2015 klesli dôchodky o 42 percent, pričom ceny neklesali.
Nakoniec sa zo škrtov stal celoeurópsky projekt, čo negatívne ovplyvnilo aj dôchodky na Slovensku. Slovenskí dôchodcovia sú na tom tak horšie aj vďaka tomu, že slovenský minister financií Peter Kažimír v súlade s nemeckým ministrom Wolfganom Schäublem pretláčal politiku ďalších škrtov.
V knihe Dospeláci v miestnosti Kažimíra označujete za Schäubleho roztlieskavača. Ako si na neho spomínate?
