Slová sú dôležité, ľuďom v chudobných regiónoch treba dať najavo, že politikom na nich záleží, hovorí pre SME anglický publicista DAVID GOODHART. Vďaka tomu sa v Británii podľa neho dostal k moci Boris Johnson a mali by sa ním inšpirovať aj politici na kontinente.
Goodhart navštívil Bratislavu na pozvanie think-tanku Globsec a Republikánskeho inštitútu. V rozhovore vysvetľuje aj to, prečo presvedčení nevoliči hlasovali v referende o brexite, čo im prekáža na fungovaní Európskej únie a prečo ich neodradili ani varovania pred ekonomickými následkami odchodu.
Vo svojej poslednej knihe rozdeľujete spoločnosť na ľudí odniekiaľ a ľudí odvšadiaľ, pričom prvá skupina tvorí asi polovicu spoločnosti, druhá štvrtinu a medzi nimi je štvrtina nezaradených. Čo to znamená?
Johnson pre brexit zradil Severných Írov, na úspech to stačiť nemusí Čítajte Ľudia odvšadiaľ sú väčšinou vzdelaní, mobilní, hlásia sa k identite, ktorú získali vzdelaním, budujú si kariéru.
Ich identita vychádza z toho, v živote dokázali, sú viac individualistickí, kdekoľvek môžu žiť a cítiť sa príjemne.
Ľudia odniekiaľ majú priradenú identitu – sú napríklad bieli, muži, Briti. Majú často nižšie vzdelanie a užšie napojenie na miesta a skupiny. Ak sa mení miesto, kde žijú, napríklad pre imigráciu, ruší ich to.
To znie ako rozdelenie zástancov zotrvania v Európskej únii a zástancov brexitu. Očakávali ste pred štyrmi rokmi, že Briti zahlasujú za odchod?
Nečakal som to, v skutočnosti to očakávalo len veľmi málo ľudí. Polovica spoločnosti patrí k ľuďom odniekiaľ už nejaký čas, ale napriek tomu ľudia volili veľmi liberálne vlády, hlasovali za Tonyho Blaira alebo Davida Camerona.
Prieskumné agentúry nebrali do úvahy tri až štyri milióny ľudí, ktorí hlasovali v referende, ale predtým sa tridsať rokov nezúčastnili na parlamentných voľbách, lebo sa im zdalo, že je jedno, či vyhrajú konzervatívci alebo labouristi.
Prečo to bolo jedno?
Od konca studenej vojny do roku 2016 sa v anglosaskom svete dá hovoriť o období dvojitého liberalizmu – o liberalizáciii ekonomiky aj spoločnosti. Hlavné strany patrili do rovnakého sveta, do sveta ľudí odvšadiaľ. Tam patrí Blair aj Cameron, Emmanuel Macron či Barack Obama.
Milióny ľudí nevolili, lebo kým oni napríklad prišli o prácu v továrni, obe hlavné strany podporovali deindustrializáciu. Strany podporovali imigráciu a zrazu miestni museli na pracovnom trhu súperiť napríklad so slovenskými barmanmi. Mali pocit, že politici nerozumejú ich životu.
Čo ich motivovalo?
