individuálna. Na druhej strane euromincí je rovnaký obraz mapky členských štátov EÚ pred jej rozšírením v roku 2004. Európska komisia sa však už dlhšie pripravuje na zmenu spoločného dizajnu, keďže na dvere eurozóny klopú ďalší kandidáti.
Povinnosť prijať spoločnú menu vyplýva všetkým nováčikom priamo z ich zmluvy o vstupe do únie. Šesť z nich je už pritom v čakárni na euro, v Európskom výmennom mechanizme (ERM II). Estónsko, Slovinsko, Litva, Malta, Cyprus a Lotyšsko plánujú vstúpiť do eurozóny v rokoch 2007 až 2008, tlačia preto na komisiu, aby sa s novým dizajnom poponáhľala.
Po politickom odklepnutí finančnými ministrami musí komisia a členské štáty odobriť samotný spoločný symbol, ako víťazný projekt verejnej súťaže, a zároveň legislatívu, ktorá zavedenie nového dizajnu vyžaduje. Tá by mohla podľa doterajších plánov začať platiť od júla 2007. "Neznamenalo by to, že by sa úplne vyradili súčasné mince," povedala SME Anna Šťavinová zo slovenskej delegácie pri EÚ v Bruseli. "Od stanoveného dátumu by však nové aj staršie členské štáty vydávali euromince so zmeneným spoločným symbolom. Slúžili by na potreby štátov, doplnenie, nie nahradenie súčasných mincí."
O množstve a potrebe nových mincí rozhoduje Európska centrálna banka. Tá má tiež v moci autorizáciu eurobankoviek, zatiaľ čo o ich praktické zavedenie do obehu sa starajú samotné národné centrálne banky.
Sedem eurobankoviek má na prednej strane okná a brány a na zadnej mosty z rôznych architektonických období s mapou celej Európy. Ich vzhľad sa ani po rozšírení meniť nebude. Dvanásť krajín EÚ (okrem Británie, Írska a Dánska) zaviedlo mince a bankovky spoločnej európskej meny 1. januára 2002.
Autor: Lucia Kubošová
