OTTAWA. Vyšetrovatelia z Kanady preskúmali lokalitu, kam sa minulú stredu po zásahu raketami zrútilo lietadlo ukrajinskej leteckej spoločnosti so 176 osobami na palube.
Informovala o tom vo štvrtok rozhlasová stanica Slobodná Európa (RFE/RL). Medzi obeťami bolo aj 57 osôb z Kanady, väčšinou príslušníkov tamojšej iránskej komunity.
Nepovolili prístup k zapisovačom údajov
Kanadský minister dopravy Marc Garneau v stredu uviedol, že kanadským vyšetrovateľom zatiaľ iránske úrady nepovolili prístup k zapisovačom údajov o lete lietadla Boeing 737-800 ani k záznamu diania v jeho kokpite.
Teherán priznal, že Iráncom o lietadle klamali Čítajte "Iránci nám povedali, že sa budeme môcť podieľať nielen na dekódovaní (čiernych) skriniek, ale aj na analýze," povedal Garneau na tlačovej konferencii v Ottawe. "Momentálne čakáme, aby sme zistili, kde sa to stane," spresnil Garneau.
Irán vydal víza tímu kanadských úradníkov vrátane dvoch odborníkov z Výboru pre bezpečnosť dopravy, ktorých úlohou je zistiť, ako a prečo iránska armáda zostrelila lietadlo a zabila tak všetkých ľudí na palube.
Väčšina obetí boli iránski a kanadskí štátni príslušníci. Posádku tvorili ukrajinskí občania a v lietadle cestovali aj Afganci, Švédi, Briti a Nemci.
Stretnú sa ministri zahraničných vecí
Garneau informoval, že vo štvrtok sa v Londýne uskutoční stretnutie ministrov zahraničných vecí Ukrajiny, Švédska, Afganistanu a Británie. Diskutovať budú o spôsoboch, ako primať iránske vyšetrovacie orgány k "plnej spolupráci" pri zisťovaní okolností tragédie.
Kanadský minister upozornil, že jeho krajina "neakceptuje situáciu, keď máme pocit, že nedostávame informácie, o ktoré máme záujem". Dodal, že Kanada je odhodlaná "dostať sa veci na kĺb".
Teherán pôvodne odmietal špekulácie, že ukrajinské lietadlo bolo zostrelené, ale pod tlakom dôkazov to napokon minulú sobotu priznal s tým, že iránska armáda stroj zostrelila "neúmyselne".
Došlo k tomu v čase, keď bola iránska protivzdušná obrana v stave najvyššej pohotovosti po tom, ako podnikla raketové útoky na vojenské základne v Iraku slúžiace pre potreby americkej armády.
Tieto útoky na americké záujmy boli reakciou na zabitie popredného predstaviteľa iránskeho režimu, brigádneho generála Kásima Sulejmáního, ktorý prišiel o život 3. januára pri cielenom útoku dronu neďaleko letiska v Bagdade. Solejmáního likvidáciu nariadil prezident USA Donald Trump.
Konanie iránskeho vedenia v súvislosti so zostrelením ukrajinského lietadla a počiatočné popieranie raketového útoku vyvolalo hnev mnohých Iráncov. Irán preto od konca minulého týždňa zažíva novú vlnu protestov proti vedeniu krajiny.
