JOHANNESBURG. Juhoafrická republika (JAR) môže podľa zákona, ktorý pomerne v tichosti vstúpil do platnosti od 1. januára, odoberať azyl cudzincom, ktorí sa podujmú na akékoľvek politické aktivity týkajúce sa ich domovských krajín.
Môže ísť o demonštrácie, spisovanie petícií či pokojne aj o obyčajné verejné vyjadrovanie názoru na situáciu v krajine, z ktorej daný utečenec pochádza.
Mimovládne organizácie varujú, že toto opatrenie porušuje ľudské práva a medzinárodné konvencie.
Agentúra The Associated Press (AP) tiež pripomína, že takýto zákon paradoxne prijala juhoafrická vláda ovládaná Africkým národným kongresom (ANC), ktorý sám vyvíjal svoje aktivity proti bývalému juhoafrickému režimu apartheidu vo výraznej miere aj zo zahraničia.
Juhoafrický minister vnútra Aaron Motsoaledi v tom však vidí rozdiel.
"Členovia ANC, ktorí žili v cudzích krajinách, do nich neprišli s tým, že ´ja som utečenec, poskytnite mi ochranu´. Prišli tam a povedali: ´Ja som bojovník za slobodu´," snažil sa v utorok argumentovať minister.
Vzápätí však potvrdil, že dôvodom, prečo Južná Afrika nechce, aby sa ľudia žijúci na jej území zapájali do politiky v susedných krajinách, sú obavy z vyhrotenia vzťahov s týmito krajinami.

"Musíme najprv vedieť, či je (plánovaná politická aktivita) zlá a vyvolá vojnu s domovskou krajinou utečenca. Musíme ho varovať a povedať mu ´nie, nie nie, toto spôsobí vojnu so susednou krajinou a preto je to zlé," vysvetlil minister pre juhoafrické médiá.
V JAR žije okolo 89-tisíc utečencov, ktorým bola udelená azylová ochrana, a ďalších 180-tisíc cudzincov, ktorí v tejto veci ešte len čakajú na rozhodnutie, niektorí z nich už aj viac ako desať rokov.