ZÁHREB. Chorvátsko je technicky pripravené na vstup do Schengenu, o dátume vstupu krajiny do tejto európskej zóny bez pasových a hraničných kontrol sa však zatiaľ nedá hovoriť.
Uviedol to v stredu chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, ktorý zároveň odmietol predstavu stavania plotov na hraniciach Chorvátska.
Pripravení na Schengen
Úniu by mal trápiť pokles ľudí, myslí si chorvátsky premiér Čítajte Predseda chorvátskej vlády, ktorý pri príležitosti začiatku predsedníctva Chorvátska v Rade EÚ, pozval do Záhrebu desiatky európskych novinárov, pripomenul, že jeho krajina je podľa hodnotenia Európskej komisie technicky pripravená na vstup do schengenskej zóny.
Týmto hodnotením už Chorváti dobehli Bulharsko a Rumunsko, ktoré do EÚ vstúpili o šesť rokov skôr (2007), a teda aj skôr požiadali aj o členstvo v Schengene.
Plenkovič konštatoval, že v Chorvátsku sa už hovorilo o rôznych možných dátumoch pre vstup do Schengenu, a preto on žiaden konkrétny termín predkladať nechce.
Príslušné rozhodnutie je totiž v kompetencii Rady EÚ, v ktorej sú zastúpené všetky členské krajiny. A tam sa podľa Plenkoviča už dlhé roky nedarí dosiahnuť potrebný konsenzus ani v prípade Bulharska a Rumunska.
Podľa premiéra je istou šancou pre Záhreb skutočnosť, že Chorvátsko po vstupe do EÚ nebolo - na rozdiel od Bulharska a Rumunska - podrobené mechanizmu spolupráce a overovania (MCV), ktorý prísne sleduje pokrok pri boji s korupciou a organizovaným zločinom.
Práve slabý pokrok Sofie a Bukurešti v týchto oblastiach je pre niektoré členské štáty argumentom, prečo nechcú Rumunov a Bulharov prijať do Schengenu.
Pokrok pri riešení migračnej otázky
Plenkovič pripomenul, že viaceré krajiny kvôli migračnému tlaku zaviedli kontroly aj na vnútroschengenských hraniciach.
Otázka rozširovania Schengenu by preto podľa neho mala byť súčasťou širšej debaty, do ktorej spadá aj riešenie problému migrácie a modernizácie azylového systému v EÚ.
Chorvátsko chce ako predsednícka krajina EÚ prispieť k pokroku pri riešení migračnej otázky s dôrazom na obmedzenie počtu nelegálnych migrantov.
Má tiež ambíciu oživiť zablokované rozhovory o spoločnej azylovej politike, uviedol Plenkovič.
Zároveň zdôraznil, že Záhreb - napriek svojim dlhým hraniciam s nečlenskými krajinami EÚ - nechce migračné tlaky riešiť stavaním drôtených plotov, "ako niektorí naši susedia".
"Nechceme žiadne ploty. To nie je správny politický signál. A okrem toho v (susednej) Bosne a Hercegovine žijú Chorváti. My nechceme ploty medzi Chorvátmi a Chorvátmi," uviedol Plenkovič.
