WASHINGTON, BRATISLAVA. Len pár hodín pred tým, ako poslal bezpilotné lietadlo proti jednému z najvplyvnejších mužov Blízkeho východu, bol ešte americký prezident Donald Trump na golfovom ihrisku vo svojom floridskom rezorte.
Popoludní sa vrátil do svojho dovolenkového komplexu Mar-a-Lago, ktorý označuje za zimný Biely dom. Tam čakal na jeden z kľúčových momentov svojho prezidentovania. V tmavomodrom saku s belasou viazankou, na klope saka mal odznak s americkou vlajkou, píše web Politico.
Už predtým dal svojim generálom zelenú na zásah proti iránskemu generálovi Kássimovi Sulejmánímu v prípade, že nájdu vhodnú chvíľu.
Tá prišla v piatok skoro ráno irackého času, keď veliteľ jednotiek Kuds iránskych Revolučných gárd pristál na letisku v irackom Bagdade.

Ak sa vám obrázok nezobrazuje správne, kliknite sem.
Viac možností na stole

O podobných zásahoch rozhoduje prezident osobne. Barack Obama takto rozhodol o zásahu proti Usámovi bin Ládinovi, Trump o útoku na lídra Islamského štátu Abú Bakra Bagdádího. Rozhodujú však aj o menej významných cieľoch.
Keď ide o reakciu na nejakú udalosť, po roku 2001 sa stalo bežné, že prezident ako hlavný veliteľ amerických ozbrojených síl dostane od generálov rôzne možnosti na zásahy. Generáli s prezidentom taktizujú. Jeden z návrhov býva príliš odvážny či riskantný, tie miernejšie potom vyzerajú o niečo prijateľnejšie.
Keď na konci roka šiitské milície v Iraku zaútočili na americkú základňu, Trump si vybral možnosť zásahov proti ich pozíciám. Pri piatich útokoch zabili Američania desiatky bojovníkov. Keďže išlo o zariadenia v odľahlých oblastiach, civilisti nezomierali.
Vtedy ešte útok priamo na Sulejmáního, ktorý sieť šiitských milícií v regióne vytváral, odmietol. Odobril ho až po tom, ako Iránom podporovaní ozbrojenci pred týždňom obkľúčili americkú ambasádu v Bagdade.
Prezidentovo rozhodnutie aj tak ľudí v miestnosti prekvapilo, opísal proces rozhodovania denník New York Times.