ZÁHREB. V Chorvátsku sa v nedeľu koná druhé kolo prezidentských volieb. Konzervatívna súčasná hlava štátu Kolinda Grabarová-Kitarovičová v ňom vedie súboj o opätovné zvolenie so sociálnodemokratickým expremiérom Zoranom Milanovičom, ktorý v prvom kole zvíťazil s menším náskokom.
Aj v rozhodujúcom kole sa očakáva tesný výsledok, informuje agentúra APA.
Menšie zlo
Milanovič dostal v prvom kole prezidentských volieb 22. decembra celkovo 29,6 percenta hlasov, kým za Grabarovú-Kitarovičovú hlasovalo 26,7 percenta zúčastnených voličov. To však z opozičného kandidáta neurobilo favorita druhého kola, v ktorom je podľa analytikov všetko otvorené.
Rozhodujúce túto nedeľu môže byť to, ktorého z oboch uchádzačov budú voliči považovať za "menšie zlo", píše APA.
V búrlivých televíznych dueloch, ktorými uplynulý týždeň vyvrcholila predvolebná kampaň, nenechali obaja kandidáti na svojom súperovi ani nitku suchú. Grabarová-Kitarovičová označila Milanoviča za najhoršieho predsedu vlády všetkých čias, pokým jej vyzývateľ ju zasa kritizoval, že sa postarala o zahanbenie prezidentského úradu.
Výsledok volieb bude závisieť od toho, kto dokázal presvedčiť viac voličov, ktorí v prvom kole hlasovali za iných kandidátov, prípadne sa na hlasovaní vôbec nezúčastnili. Takmer polovica z 3,8 milióna oprávnených voličov totiž svoje volebné právo nevyužila.
Druhé kolo volieb okrem toho pripadá na obdobie vianočných prázdnin, keď sú mnohí Chorváti na lyžiarskej dovolenke v zahraničí. Milanovič, ktorý kritizoval vládu za termín hlasovania, apeloval na dovolenkárov, aby obetovali jeden voľný deň na voľby.
Populárny spevák
Súčasná prezidentka a vládnuce Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) sa pred druhým kolom usilovali zjednotiť pravicový tábor, z ktorého rozdelenia Milanovič ťažil.
Snažili sa získať najmä podporu voličov, ktorí v prvom kole hlasovali za populárneho speváka a pravicového politika Miroslava Škora.
Ten skončil na treťom mieste po tom, ako sa zameral predovšetkým na ľudí nespokojných s umiernenou politikou HDZ pod vedením jej predsedu a premiéra Andreja Plenkoviča.
Na Škorovu stranu sa postavili aj radikálne pravicové strany a politici, ktorí pred piatimi rokmi podporovali ešte Grabarovú-Kitarovičovú.
Milanovič ako kandidát opozičnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP), ktorého podporila aj desiatka ďalších menších strán, sa pokúsil mobilizovať ľavicových a liberálnych voličov vo väčšom počte ako pred dvoma týždňami.
Jasný favorit volieb chýba. Chorváti si v druhom kole vyberú prezidenta Čítajte Na víťazstvo v druhom kole je podľa miestnych médií potrebných približne 1.050.000 hlasov. V prvom kole dostal Milanovič okolo 563.000 a Grabarová-Kitarovičová asi 508.000 hlasov.
Volebné miestnosti uzavrú o 19.00 h, krátko na to sa očakávajú odhady výsledkov.
Ide o siedme prezidentské voľby od vyhlásenia nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie v roku 1991. Mandát súčasnej hlavy štátu sa skončí 19. februára 2020. Chorvátsky prezident má prevažne reprezentatívne právomoci; nemôže vetovať zákony, má však slovo v oblasti zahraničnej politiky a je šéfom armády.
