Podľa jeho slov osud Moldavska a jeho občanov zaujíma rumunskú vládu a Bukurešť sa nemôže zriecť tohto záujmu, pretože dve tretiny obyvateľov Moldavska tvoria občania rumunskej národnosti.
"Je prirodzené, že každá krajina rozhoduje o vlastných záležitostiach. Ak by sme boli chceli do nich zasahovať, boli by sme urobili to, čo navrhovali niektorí členovia predchádzajúcich vlád v roku 1991, teda pripojenie Besarábie k Rumunsku," vyhlásil Nastase. Zároveň podčiarkol, že osobne nikdy do vnútorných záležitostí nezasahoval a zasahovať nebude.
Predseda moldavskej vlády Vasile Tarlev počas víkendu obvinil rumunského premiéra z takéhoto postupu a vyjadril obavy nad tým, že "rumunská vláda nebola schopná vziať na vedomie, že v Moldavskej republike žijú popri národnostiach tri milióny občanov považujúcich sa úprimne za Moldavcov".
Napäté vzťahy medzi Bukurešťou a Kišiňovom sa vyostrili po tom, čo rumunská strana otvorene podporila protestné akcie moldavskej Kresťanskodemokratickej ľudovej strany proti zavedeniu povinnej výučby ruského jazyka v školách a jeho štatútu ako druhého štátneho jazyka.
Rumunská tlač nevylučuje, že doterajšia "slovná vojna" môže čoskoro prerásť do vážnych diplomatických krokov. Moldavská vláda údajne zvažuje i uzavretie svojej ambasády v Bukurešti.
Moldavského veľvyslanca v Rumunsku povolali už pred časom na ministerstvo zahraničných vecí v Bukurešti v súvislosti s výrokmi istého moldavského politika o podpore Rumunska pre "fašistické a extrémistické" protestné hnutie. Podľa slov Viktora Stepaniuka, šéfa parlamentnej frakcie v Moldavsku vládnucich prorusky orientovaných komunistov, spomínaná podpora narúša bilaterálne vzťahy.
Veľká časť dnešného Moldavska bola do roku 1940 súčasťou Rumunska. Až 64 percent obyvateľstva niekdajšej sovietskej zväzovej republiky tvoria z pohľadu Bukurešti etnickí Rumuni.
6 20 le ed
