WASHINGTON, BRATISLAVA. Keď koncom roka 1998 americký Kongres diskutoval o impeachmente prezidenta Billa Clintona, končilo sa štvordňové bombardovanie Iraku. Republikánski oponenti vtedy prezidentovi vyčítali, že sa útokom snaží odvrátiť pozornosť od vlastných pochybení.

O 21 rokov neskôr sa do Kongresu impeachment vrátil, teraz sa čaká na to, kedy o ňom bude rozhodovať Senát. A zopakovalo sa aj bombardovanie Iraku.
Obžalovaný americký prezident Donald Trump osobne schválil útok bezpilotným lietadlom, pri ktorom v piatok skoro ráno Američania na medzinárodnom letisku v Bagdade zabili veliteľa iránskych jednotiek Kuds Kássima Sulejmáního.
Dvojka režimu
Kuds má v rámci Revolučných gárd na starosti operácie v zahraničí, Sulejmání sa zodpovedal priamo duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu.
Hovorilo sa o ňom ako o dvojke režimu a jednom z najvplyvnejších mužov Blízkeho východu.
Preto sa okamžite objavili obavy, či Trump nezaťahuje Spojené štáty do ďalšieho konfliktu na Blízkom východe.
On sám pritom pred štyrmi rokmi v kampani sľuboval, že vojny v Iraku či v Afganistane sa už nemôžu opakovať a svojho predchodcu Baracka Obamu v roku 2012 obviňoval, že pre znovuzvolenie rozpúta vojnu s Iránom.