Sedemnásťročný Jásir z Afganistanu si nalieva čaj zo začmudeného hrnca do plastového téglika. Spolu so svojimi dvoma krajanmi sedí okolo ohňa pod plachtou s logom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
Na sebe má niekoľko vrstiev oblečenia, okolo krku šál, nohy čo najbližšie telu. V okolí tejto trojice pod vrstvou snehu rozoznať popadané veľké stany, matrace, plastové taniere a ďalšie veci, ktoré tu zostali po mieste, ktoré jeho dočasní obyvatelia nazývali Kemp džungľa. Oficiálny názov – tábor Vučjak.
Že tu už žiadny tábor dnes nie je, mladých Afgancov prekvapilo. Pred dvanástimi dňami odtiaľ odišli „hrať Hru“ – pokúsili sa prekročiť zhruba desať kilometrov vzdialenú hranicu medzi Bosnou a Hercegovinou a Chorvátskom. Neúspešne. Po návrate do kempu našli ľudoprázdne miesto.
Osemtisíc uviaznutých
Za posledné dva roky prešlo Bosnou a Hercegovinou pri ceste do Európskej únie okolo 50-tisíc utečencov a migrantov. Teraz ich tu uviazlo približne osemtisíc.
Táto malá etnicky rozdelená krajina s jedným z najkomplikovanejších politických systémov na svete a s upadajúcou ekonomikou však nemá kapacity postarať sa o nich. Úrady síce 10. decembra zavreli kritizovaný utečenecký tábor Vučjak, ale aj oficiálne prijímacie centrá sú preplnené.
Chorvátsko a Slovinsko navyše do Bosny vracia utečencov, ktorých zachytia na svojom území.
