ZÁHREB. Bývalý chorvátsky premiér Zoran Milanovič a súčasná hlava štátu Kolinda Grabarová-Kitarovičová sa stretnú v druhom kole prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční 5. januára.
Vyplýva to z výsledkov nedeľňajšieho prvého kola zverejnených volebnou komisiou po sčítaní takmer všetkých (99,4 percenta) odovzdaných hlasov, informovala agentúra HINA.
Loading
...Grabarová-Kitarovičová vs. Milanovič
Kandidát opozičnej Sociálnodemokratickej strany Chorvátska (SDP) Milanovič (53) získal 29,5 percenta hlasov, kým o dva roky mladšiu Grabarovú-Kitarovičovú, kandidátku vládnuceho konzerbatívneho Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), podporilo 26,7 percenta voličov.
Na treťom mieste so ziskom 24,4 percenta skončil spevák a pravicový nacionalistický politik Miroslav Škoro. Snažil sa zamerať predovšetkým na voličov, ktorí nie sú spokojní s umiernenou politikou HDZ pod vedením jej predsedu a zároveň premiéra Andreja Plenkoviča.
Na Škorovu stranu sa postavili aj radikálne pravicové strany a politici, ktorí pred piatimi rokmi podporovali ešte súčasnú prezidentku, uviedla agentúra APA.
“Keď sa stanem prezidentom, nikto v Chorvátsku sa nebude cítiť ako občan druhej kategórie.
„
Zisk ďalších ôsmich uchádzačov o prezidentskú funkciu neprekročil šesť percentuálnych bodov.
Keďže nijaký z dvoch najúspešnejších kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, Milanovič a Grabarová-Kitarovičová sa stretnú o dva týždne v rozhodujúcom druhom kole.
Siedme prezidentské voľby v Chorvátsku
Milanovič po skončení volieb povedal, že v nasledujúcich dvoch týždňoch bude bojovať o to, aby podnietil ísť voliť všetkých občanov, u ktorých je na prvom mieste záujem Chorvátska. Keď sa stane prezidentom, nikto v Chorvátsku sa "nebude cítiť ako občan druhej kategórie", uviedol Milanovič a zdôraznil, že bude "veriacim obhajcom ústavy".
Milanovič profitoval v prvom kole z rozštiepenia pravicového tábora. Podľa komentátorov je otázne, či sa ho Grabarovej-Kitarovičovej podarí pred druhým kolom opäť zjednotiť.
Išlo už o siedme prezidentské voľby od vyhlásenia nezávislosti Chorvátska od Juhoslávie v roku 1991. Voliči mohli hlasovať aj v ďalších 47 krajinách. O novom prezidentovi rozhodovalo 3,8 milióna oprávnených voličov.
Mandát súčasnej hlavy štátu sa skončí 19. februára 2020. Chorvátsky prezident má prevažne reprezentatívne právomoci: nemôže vetovať zákony, má však slovo v oblasti zahraničnej politiky a je šéfom armády. Riadenie štátu primárne spočíva na pleciach vlády.
