MURMANSK, BRATISLAVA. Vo Vladivostoku ju naložili mrazenými rybami aj juhokórejskou elektronikou.
Kontajnerová loď Venta dánskej spoločnosti Maersk ešte minulý rok 23. augusta vyplávala z Kamčatky.
O 37 dní zakotvila v Petrohrade – po ceste jej však musel pomáhať ruský ľadoborec, prechádzala totiž cez Severný ľadový oceán. Ak by šla svojou tradičnou trasou cez Suezský prieplav, cesta by jej mohla trvať aj o pätnásť dní viac.
Topiaci sa ľad za polárnym kruhom otvára viacerým krajinám obchodné a dopravné možnosti.
Minulý týždeň začalo Rusko testovať najväčší jadrový ľadoborec na svete - Arktiku. Má ísť pritom len o prvú z ôsmich chystaných lodí. Tri - Arktika, Ural a Sibír - sú už takmer hotové.
Do budovania ľadoborcov sa chystá Čína aj Spojené štáty. Arktída totiž neponúka len kratšie obchodné trasy, ale aj ložiská ropy a zemného plynu.
Lode aj základne
Staré americké mapy z jari 1946 ukazovali zamrznutý oceán od juhu Grónska, blízko pri Islande aj zamrznuté kanadské či ruské pobrežie.
Len niektoré oblasti boli dosiahnuteľné masívnymi ľadoborcami. Dnes na konci leta dokážu tieto vzdialenosti za polárnym kruhom prekonať nákladné lode s čoraz menšími ťažkosťami.
V septembri 1996 zaberal arktický ľad priemerne plochu 7,6 milióna štvorcových kilometrov. Uplynulý september mal ľad len 4,15 milióna štvorcových kilometrov, čo je tretí najnižší údaj od osemdesiatych rokov, ukazujú dáta NASA.
