BEJRÚT. Bývalý libanonský predseda vlády Saad Harírí, ktorý v októbri odstúpil z funkcie, v stredu oznámil, že sa nebude opäť uchádzať o premiérske kreslo.
Informovala o tom agentúra DPA.
Harírí podal demisiu po takmer troch rokoch v úrade v dôsledku masových protestov, ktoré v Libanone vypukli 17. októbra.
Demonštranti obviňujú libanonskú politickú elitu z korupcie a zlého riadenia krajiny v čase, keď Libanon prechádza najhoršou ekonomickou krízou za niekoľko desaťročí.
Protestujúci nechcú, aby bol Harírí opäť premiérom a žiadajú nezávislého kandidáta na šéfa vlády, ktorý nebude spojený s existujúcimi politickými stranami.
Saad Harírí napriek vylúčeniu svojej premiérskej kandidatúry prisľúbil, že sa zúčastní na štvrtkových parlamentných konzultáciách, ktoré zvolal prezident Michel Aún. Cieľom konzultácii je dosiahnuť dohodu parlamentných síl o tom, koho má prezident poveriť zostavením vlády.
Moc v Libanone sa delí podľa náboženského kľúča: hlavnú rolu pritom hrajú kresťanskí maroniti a sunnitskí a šiitskí moslimovia, ktorí majú pevne rozdelené aj najvyššie funkcie: prezidentom je kresťan, premiérom sunnita a predsedom parlamentu šiita.
Okrem nich majú svoje zastúpené v exekutíve zaistené aj ďalšie menšie náboženské komunity, ako pravoslávni kresťania vrátane arménskej apoštolskej cirkvi, drúzi, alaviti a ďalší.
Cieľom systému je síce zaistiť zastúpenie všetkým komunitám, ale dôsledkom je aj obrovská fragmentácia politickej scény a podľa kritikov tento systém skôr stavia ľudí proti sebe.
