AMSTERDAM, BRATISLAVA. Ešte pred niekoľkými rokmi bola holandská oblasť Noordwaard nížinou, ktorú chránila hrádza a poľnohospodárom sa tu darilo. Tam, kde donedávna stáli domy obklopené lánmi zemiakov či cibule, sú dnes močiare.
Po zbúraných budovách zostali iba sivé škvrny v zvlhnutom poraste, ktoré prezrádzajú, kde kedysi stáli farmy.
Magazín Politico vo svojej reportáži z Holandska pripomína, že Noordwaard je iba jednou z 39 oblastí, ktoré sú súčasťou vládneho programu „Miesto pre rieku“.
Holandsko tieto oblasti zámerne necháva zaplaviť s cieľom udržať v suchu okolité mestá. Ide o akúsi snahu dohodnúť sa s prírodou - Holanďania niektoré oblasti „vrátia vode“, aby zvyšok krajiny mohol čo najdlhšie zostať súšou.
Pohľad na zamokrenú oblasť Noordwaard na juhozápade krajiny však môže byť predobrazom toho, ako bude čoskoro vyzerať veľká časť holandského územia. Viac ako štvrtina územia tejto krajiny je totiž pod úrovňou hladiny mora.
Otázka neznie či, ale kedy
So stúpajúcou hladinou morí, ktorú poháňajú klimatické zmeny, patrí Holandsko medzi najohrozenejšie krajiny na svete.
Otázkou už nie je, či Holandsko zmizne pod hladinou mora, ale kedy zmizne, napísal ešte vlani v auguste polárny meteorológ Peter Kuipers Munneke z utrechtskej univerzity. Jeho text zverejnila oficiálna stránka univerzity.
