MADRID. Dvojtýždňová konferencia OSN o zmenách klímy v Madride v nedeľu skončila bez dohody o základných problémoch aj napriek tomu, že jednanie sa neplánovane natiahlo o takmer dva dni. Rokovania odložili na budúci rok.
Informovala o tom agentúra DPA.
Diskusie odložili
Krajiny sa stále nedohodli, v Madride o klíme rokujú aj v nedeľu Čítajte Mnohé z takmer dvoch stoviek účastníckych delegácií dospeli k záveru, že nedosiahnutie dohody je lepšie než zlý kompromis.
Účastníci konferencie schválili "krotké" vyhlásenie, ktorom podľa agentúry Reuters všeobecne vyzvali štáty k vyšším ambíciám pri obmedzovaní emisií skleníkových plynov a k pomoci chudobným krajinám, ktoré sú ovplyvnené klimatickými zmenami.
Podľa účastníkov konferencie boli rokovania najkomplikovanejšie za posledných 25 rokov.
Po dvoch týždňoch diskusií ale problém globálnych trhov s emisiami zostáva otvorený, silné rozpory na poslednú chvíľu spôsobili, že rozhodnutie sa odkladá o rok na konferenciu v Glasgowe, píše agentúra AP.
Európske aj niektoré ďalšie štáty dali najavo, že absencia zhody o režime emisných povolenie je lepšia, než riešenie, ktoré by ohrozilo fungovanie mechanizmu.
Ochranári nešetria kritikov
Ohlasy ochrancov životného prostredia na veľmi obmedzené závery madridskej konferencie boli okamžité a neúprosné.
"Parížska klimatická dohoda sa stáva obeťou hŕstky mocných uhlíkových ekonomík, ktoré ale stoja na zlej strane boja," povedala Jennifer Morganová, výkonná riaditeľka organizácie Greenpeace.
Podľa Helen Mountfordovej zo Svetového ústavu zdrojov (WRI), rokovanie ukázalo, "ako sú politici odtrhnutí od naliehavých poznatkov vedy a požiadaviek svojich občanov v uliciach".
Austrália vyvolala rozhorčenie
V Madride stále rokujú o klíme, problém s dohodou má najmä Brazília Čítajte Rozhorčenie vyvolala okrem iného Austrália, ktorá žiadala možnosť zahrnúť svoje staré emisné povolenky do budúcich výpočtov svojich emisií.
Austrália využíva na výrobu energie vo veľkom uhlie a patrí k najväčším znečisťovateľom na svete na jedného obyvateľa.
Jedným zo schválených dokumentov je výzva nazvaná "Chilská a madridská výzva k činom".
Požaduje, aby štáty sprísnili svoje záväzky pre objem emisií skleníkových plynov tak, aby boli neplnené ciele parížskej klimatickej konferencie z roku 2015.
Do konca storočia by sa podľa nich teplota na zemi nemala zvýšiť o viac ako 1,5 stupňa Celzia.
Pri zachovaní doterajšieho trendu by sa totiž teplota mohla zvýšiť o tri až štyri stupne.
