BRUSEL. Dvojdňový decembrový summit EÚ, ktorý začne vo štvrtok poobede, bude po prvýkrát v réžii belgického expremiéra Charlesa Michela.
Ten prevzal riadenie Európskej rady od 1. decembra po svojom predchodcovi Donaldovi Tuskovi.
Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov z prostredia EÚ však Michela neočakávajú príliš problematické rokovania hláv štátov a vlád.
Klíma bude hlavnou témou úvodných debát
Neočakáva sa pokrok ani v rokovaniach o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 - 2027, ani dosiahnutie klimatickej dohody obsahujúcej záväzok dosiahnuť stav uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Klíma bude hlavnou témou úvodných debát lídrov, ktorí už vedia, aké ambície má v tejto oblasti Európska komisia.
Podrobnosti Európskeho ekologického dohovoru predstavila v stredu šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová.
Reformy na klimatickú neutralitu Európy si ročne vyžiadajú 260 miliárd Čítajte Na júnovom summite EÚ tri stredoeurópske štáty - Česká republika, Maďarsko a Poľsko - zablokovali snahy dostať zmienku o tzv. uhlíkovej neutralite do záverov Európskej rady a svoj postoj nezmenili.
Z krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa len Slovensko otvorene hlási k tomuto záväzku.
Klimatická dohoda potrebuje rozpočet
Viaceré diplomatické zdroje upozornili na skutočnosť, že kým nie je známa konečná podoba budúceho sedemročného rozpočtu Únie, a teda aj výška financií vyčlenená na klimatické otázky, celoeurópsku klimatickú dohodu sa nepodarí presadiť, lebo viaceré členské krajiny majú obavy, či finančne zvládnu ambiciózne environmentálne ciele spojené s veľkými zmenami v ekonomike.
Viacročný finančný rámec bude predmetom diskusií počas pracovnej večere lídrov, neočakávajú sa však žiadne zmeny.
Škrty v spoločnej poľnohospodárskej politike
Von der Leyenová chce poskytnúť 100 miliárd eur na zníženie emisií Čítajte Veľká časť krajín je nespokojná s návrhom fínskeho predsedníctva o dlhodobom rozpočte, ktorý je nižší ako pôvodný návrh eurokomisie.
Slovensko, podobne ako ďalšie takzvané kohézne krajiny, kritizuje najmä drastické škrty v spoločnej poľnohospodárskej politike a politike súdržnosti.
Lídri podľa očakávania predĺžia hospodárske sankcie voči Rusku o ďalšieho pol roka a oboznámia sa s výsledkami pondelňajších rokovaní v tzv. normandskom formáte.
Piatkový program je venovaný eurozóne, tvorbe rozpočtu pre toto zoskupenie a dobudovaniu bankovej únie.
Na záver summitu lídri zhodnotia situáciu okolo brexitu, pričom už budú poznať výsledky predčasných parlamentných volieb v Spojenom kráľovstve.
Britský premiér Boris Johnson sa kvôli tomu na summite ani nezúčastní, zastupovaním britských záujmov poveril predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Šefčovič: Projekt uhlíkovej neutrality je misiou tejto generácie Čítajte Podľa diplomatických zdrojov sa Brusel pripravuje na najpravdepodobnejší scenár a tým je vystúpenie Británie z EÚ do konca januára budúceho roka, pričom zvyšných 27 krajín Únie za najdôležitejšie považuje prípravu pobrexitových rokovaní o budúcich obchodných vzťahoch medzi EÚ a Britániou.
Johnson európskych partnerov ubezpečuje, že jeho snahou je uzavrieť novú obchodnú dohodu s EÚ do konca prechodného obdobia nasledujúceho po brexite, respektíve do 31. decembra 2020.
Slovenskú republiku na dvojdňovom summite EÚ zastupuje predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD), ktorý sa pred začiatkom rokovaní stretne s partnermi z krajín V4, ako aj s Charlesom Michelom.
