HAAG. Mjanmarská líderka a nositeľka Nobelovej ceny mieru Aun Schan Su Ťij v stredu pred Medzinárodným súdnym dvorom (ICJ) v Haagu odmietla obvinenia, že by jej krajina spáchala zámernú genocídu na moslimskej menšine Rohingov.
Podľa Su Ťij sa nedá vylúčiť, že mjanmarská armáda použila voči Rohingom "neprimeranú silu", nemožno jej však pripisovať zámer spáchať genocídu. Informovala o tom agentúra AFP.
Obhajoba pred tribunálom
"Za daných okolností nemôže byť genodícny zámer jedinou hypotézou," vyhlásila Su Ťij vo svojej reči pred tribunálom, pred ktorým ako šéfka mjanmarskej delegácie obhajuje svoju krajinu.
Stovky tisíc Rohingov v Mjanmarsku podľa OSN stále čelia hrozbe genocídy Čítajte Žalobu, v ktorej je Mjanmarsko vinené z genocídy, podala západoafrická Gambia v mene Organizácie islamskej spolupráce (OIC). Podľa slov mjanmarskej líderky sú však dokumenty predložené Gambiou "zavádzajúce a neúplné".
"Gambia žiaľ vykreslila pred súdom zavádzajúci a neúplný obraz situácie v Jakchainskom štáte," vyhlásila Su Ťij. Celý problém je podľa nej veľmi komplexný a náročný na pochopenie.
Mjanmarsko pred súdom argumentuje, že "čistiace operácie" vykonávané armádou boli oprávnenou reakciou na teroristické činy rohinských poslancov.
Znásilnenia, vraždy a vypaľovanie domov
Ťaženie mjanmarských ozbrojených síl voči Rohingom sa začalo po tom, ako rohinskí ozbrojenci v mjanmarskom administratívnom území Jakchainský štát zaútočili 25. augusta 2017 na policajné a armádne stanovištia.
Z oblasti ušlo v dôsledku operácií mjanmarskej armády, ktoré údajne sprevádzalo masové znásilňovanie, vraždenie a vypaľovanie domov, do susedného Bangladéša viac ako 800-tisíc Rohingov.
Väčšina z nich stále zostáva v tamojších utečeneckých táboroch a bojí sa vrátiť domov v obave pred ďalšími násilnosťami.
