BEJRÚT. Libanonský prezident Michel Aún odložil na pondelok naplánované konzultácie s predstaviteľmi parlamentných strán, ktorých cieľom malo byť dezignovanie nového predsedu vlády.
Podľa agentúry Reuters sa tieto rokovania uskutočnia 16. decembra.
Zámer prehodnotil
Ako vysvetlil Reuters, Aún takto reagoval na rozhodnutie podnikateľa Samíra Chatíba, ktorý bol jediným kandidátom na funkciu premiéra, ale medzičasom tento svoj zámer prehodnotil.
Ako dôvod libanonské médiá uviedli neochotu hlavného muftiho krajiny - najvyššieho duchovného vodcu libanonských sunnitov - šejka Abdala Latífa Chatíba, podporiť jeho kandidatúru.
Agentúra Reuters konštatovala, že jediným priechodným kandidátom na funkciu premiéra sa tak stal Saad Harírí, ktorý túto funkciu zastával do nedávneho vypuknutia politických nepokojov v krajine.
Návrat Harírího - sunnitského moslima - do tejto funkcie podporujú aj dve hlavné šiitské politické strany v Libanone - hnutia Hizballáh a Amal. Harírí má aj podporu tábora okolo prezidenta Aúna.
Samotný Harírí však koncom novembra deklaroval, že si neželá byť kandidátom na funkciu predsedu vlády.
Nezhody s vládou
Tento jeho postoj súvisí s nezhodami, ktoré sa týkajú charakteru budúcej vlády: kým Harírí chce, aby to bol úradnícky kabinet s rozšírenými právomocami vrátane legislatívnych, Aúnov tábor a šiitské strany sa zasadzujú za vládu odborníkov a účasť zástupcov hlavných politických strán v nej.
Diskusie na túto tému v Libanone trvajú už 50 dní, pričom pokračujú pouličné protesty verejnosti proti politickej elite krajiny, čo má negatívne dôsledky na ekonomiku a finančný sektor.
Moc v Libanone sa delí podľa náboženského kľúča: hlavnú rolu pritom hrajú kresťanskí maroniti a sunnitskí a šiitskí moslimovia, ktorí majú pevne rozdelené aj najvyššie funkcie: prezidentom je kresťan, premiérom sunnita a predsedom parlamentu šiita.
Okrem nich majú svoje zastúpené v exekutíve zaistené aj ďalšie menšie náboženské komunity, ako pravoslávni kresťania vrátane arménskej apoštolskej cirkvi, drúzi, alaviti a ďalší.
Cieľom systému je síce zaistiť zastúpenie všetkým komunitám, ale dôsledkom je aj obrovská fragmentácia politickej scény a podľa kritikov tento systém skôr stavia ľudí proti sebe.
