V rozhovore pre SME vysvetľuje, prečo je úspech liberálneho Emmanuela Macrona a krajne pravicového Mattea Salviniho založený na rovnakých príčinách, ako by sa mal Západ stavať k strednej Európe aj to, či sa dá vôbec reformovať Únia, kým sa všetky rozhovory v Bruseli zameriavajú na britský odchod.
Na Slovensko Haddad prišiel na pozvanie think-tanku Globsec.
Máme za sebou summit NATO, ktorý sprevádzalo množstvo medializovaných sporov. Aký je podľa vás výsledok tohto stretnutia?
Podľa mňa je dobré, že medzi spojencami sú rôzne názory, ale nakoniec prevláda jednotný postoj. Všetci členovia sa zhodli, že Rusko je hrozbou, že aliancia musí bojovať proti terorizmu.
Ešte pred summitom najväčšiu pozornosť pútalo vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, podľa ktorého je NATO v stave mozgovej smrti a Európa by mala hľadať spôsob, ako sa brániť sama. Ako to hodnotíte?

Macron chcel prebudiť Európu z jej sebauspokojenia. Chcel povedať, že aj Európania musia prispieť k svojej bezpečnosti, čo sme počúvali spoza Atlantiku od prezidenta Baracka Obamu aj Donalda Trumpa.
Obaja žiadali Európanov, aby investovali viac do obrany, aby vybudovali európsky pilier NATO. Obama dokonca na konci vládnutia povedal, že Európania sú v obranných otázkach akýmisi čiernymi pasažiermi.
Toto sa všetko deje v čase, keď sa Američania sťahujú zo Sýrie, čo viac zasiahne Európu ako Spojené štáty – v boji proti terorizmu, v migračnej kríze. Macron sa snažil povedať, že ak sa Američania odniekiaľ sťahujú, problémy musia riešiť Európania.
Výber slov je dôležitý. Je vhodné, že Macron hovoril pri NATO o smrti?
Niekedy je dobré nezabíjať posla. To, že tieto slová vyvolali takú diskusiu, je dôkazom, že Macron sa niečoho dotkol.
Ľudia vidia, že medzi spojencami je rozkol, že americké vedenie je ohrozené, Turecko si buduje svoje záujmy. Nemôžeme si pred tým zatvárať oči, musíme takéto diskusie viesť, ale tak, aby sa nespochybňovali naše spoločné ciele.
Macron povedal, že v operačnej rovine je NATO veľmi úspešné, organizuje cvičenia, posilňuje prítomnosť v Pobaltí.
Zároveň však nefunguje politická koordinácia – aké máme ciele, ako prebieha dialóg, ako sa môžeme spoľahnúť na spojencov, ak Američania zavádzajú clá na Európu.
Pre pobaltské štáty je kľúčovou hrozbou Rusko. Môže byť NATO efektívne, ak sa turecký prezident vyhráža, že zablokuje nasadenie jednotiek v tomto regióne, ak ostatní spojenci neuznajú Kurdov v Sýrii za teroristov?
“Liberáli a umiernení politici musia pochopiť, odkiaľ pochádza hnev ľudí, nemôžu ho ignorovať, nemôžu ľudí poučovať, ani si myslieť, že to prehrmí.
„
Súhlasím, že toto nepomáha. Je však dôležité pochopiť aj turecký pohľad. V Turecku je mnoho Kurdov a vláda má pocit, že v otázke Sýrie ostala opustená, keďže Američania aj Európania chápu sýrskych Kurdov ako spojencov.
Nie je však dôvod, aby niekto spochybňoval bezpečnosť pobaltských štátov. Zdá sa, že summit sa skončil konštruktívne a toto sa vyriešilo.
Čoraz viac sa rieši európska obrana. Mala by sa vytvárať mimo štruktúr NATO?
Nie, malo by to fungovať spoločne. Prvou prioritou musí byť, aby európske štáty zvýšili svoje výdavky na obranu. Potom si treba uvedomiť, že európske štáty a NATO majú iné priority.
NATO slúži na kolektívnu obranu spojencov najmä proti hrozbe Ruska. Európa má svoje špecifické záujmy napríklad v severnej Afrike, na Blízkom východe. Sú témy, ktoré pre Američanov nie sú také dôležité. V Saheli napríklad vidno, že Američania podporujú európsku kampaň proti al-Káide v regióne.
Tieto operácie prebiehajú aj v súčasnej situácii. Prečo má vznikať nové, európske velenie?