SME

Maltský premiér potvrdil, že v januári odstúpi z funkcie

Dôvodom je narastajúca kritika, ktorej čelí v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinárky.

Maltský premiér Joseph Muscat.Maltský premiér Joseph Muscat. (Zdroj: TASR/AP)

Správu budeme aktualizovať.

VALLETTA. Maltský premiér Joseph Muscat v nedeľu oznámil, že po 12. januári odstúpi zo svojej funkcie, a to pre narastajúcu kritiku, ktorej čelí v súvislosti s vyšetrovaním vraždy novinárky Daphne Caruanovej-Galiziovej.

Informovala o tom agentúra DPA.

Súvisiaci článok Maltský premiér odchádza, no kladie si podmienky. Akými článkami ho Galiziová ohrozila? Čítajte 

Premiér v televíznom prejave uviedol, že odíde z funkcie po 12. januári 2020, ihneď po tom, ako si jeho Strana práce (PL) zvolí nového lídra.

Oznámenie prichádza niekoľko hodín po tom, ako Muscatovi vyslovili plnú podporu členovia parlamentnej frakcie PL.

SkryťVypnúť reklamu

Muscat (45) je na čele maltskej vlády od roku 2013.

Muscat čelí čoraz silnejšiemu tlaku a kritike verejnosti za to, akým spôsobom vláda pristupuje k vyšetrovaniu novinárkinej vraždy. Začiatkom tohto týždňa prisľúbil, že zo svojho úradu odstúpi, ak sa preukáže akákoľvek jeho spojitosť s celou kauzou.

V súvislosti s vyšetrovaním vraždy zatkli 26. novembra šéfa Muscatovej kancelárie Keitha Schembriho a premiér ešte v ten deň oznámil jeho rezignáciu.

Z funkcie zároveň odišli ďalší dvaja ministri maltskej vlády. Schembriho neskôr prepustili bez vznesenia obvinení.

Novinárku Caruanovú-Galiziovú, ktorá bola investigatívnou novinárkou a ostrou kritičkou maltskej vlády a miestnych korupčných praktík, zabila v októbri 2017 bomba nastražená v aute. Jej smrť otriasla krajinou a vyvolala na Malte vlnu protestov.

SkryťVypnúť reklamu

Príbuzní zabitej novinárky obviňujú Muscata z toho, že dlhodobo kryl Schembriho a ďalšie vplyvné osoby spájané s korupciou.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 064
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 563
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 267
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 444
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 612
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 562
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 278
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 865
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu