BRATISLAVA. Stíhanie všetkých troch komunistických funkcionárov - Miloša Jakeša, Lubomíra Štrougala a Vratislava Vajnara - je úplne oprávnené, aj keď prišlo neskoro.
Pre TASR to uviedol historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (ÚPN) v reakcii na informáciu, podľa ktorej začala česká polícia stíhať bývalých komunistických politikov v súvislosti so streľbou do ľudí pri ochrane hraníc.
Vedeli, že na hranici sa strieľa ostrými, nekonali. Česi stíhajú komunistické špičky Čítajte "Lepšie neskoro ako nikdy, pretože išlo o porušovanie základných ľudských práv, v tomto prípade práva zvoliť si slobodne miesto, kde chce človek žiť," povedal Patrik Dubovský.
Miloš Jakeš bol podľa vyšetrovateľov zodpovedný za streľbu do ľudí na hraniciach z titulu svojej funkcie generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa, Lubomír Štrougal ako predseda československej vlády a Vratislav Vajnar zastával funkciu ministra vnútra. Trestné stíhanie voči nim začal policajný Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu (ÚDV). Vyšetrovatelia ich vinia zo zodpovednosti za smrť alebo fyzickú ujmu ľudí, ktorí sa snažili prekročiť hranice komunistického Československa.
Počas komunistického režimu bolo na hranici Československa s Rakúskom, resp. Nemeckou spolkovou republikou zabitých 280 ľudí, z toho 145 zastrelili vojaci Pohraničnej stráže.
Ďalšie úmrtia spôsobili elektrické zátarasy, nášľapné míny alebo vycvičené psy. Spolu s prípadmi ďalších nevyjasnených úmrtí sa celkový počet obetí odhaduje na 420.
"Na rôznych súdoch v minulosti argumentovali komunistickí funkcionári tým, že dodržiavali vtedy platné zákony - a tie dovoľovali zastreliť človeka, ktorý 'ilegálne' prechádzal cez hranice. V Českej republike však začali uplatňovať argument, podľa ktorého ide o zločiny proti ľudskosti, ktoré nemôžu byť premlčané. Stotožňujem sa s týmto názorom, keďže človek má právo vybrať si miesto na Zemi, kde chce žiť, a nik ho za to nemôže zabiť," povedal Dubovský.
V kauzách sa začala angažovať nemecká Platforma európskej pamäti a svedomia v rámci projektu Justice 2.0. V roku 2016 podala oznámenie na 67 predstaviteľov komunistického režimu za úmrtia na hraniciach ČSSR zdokumentované na modelových prípadoch piatich zabitých občanov Nemecka.
Ako uviedla riaditeľka platformy Neela Winkelmannová pre portál HlídacíPes.org, motiváciou bol fakt, že sa v bývalom východnom bloku - s výnimkou Nemecka a čiastočne Poľska a Rumunska - takmer nestíhajú ani najťažšie zločiny komunizmu. Platforma si preto vybrala zločiny na hraniciach, ktoré sú nepremlčateľné. Za obzvlášť krikľavý označila Winkelmannová prípad 18-ročného Hartmuta Tautza z Nemeckej demokratickej republiky, ktorého roztrhali psy na slovensko-rakúskej hranici v roku 1986 (zomrel 9. augusta 1986).
V tejto kauze už na Slovensku padlo súdne rozhodnutie a 13. marca 2017 Okresný súd Bratislava I Tautza plne rehabilitoval. "Verím, že Hartmut Tautz nám otvorí dvere k súdeniu páchateľov zabíjania na hraniciach," tvrdí Neela Winkelmannová. České súdy už rehabilitovali dvadsať nemeckých obetí s podobným osudom.
Podľa historika Dubovského je politická zodpovednosť najvyšších funkcionárov nespochybniteľná: "Rôzne smernice, ktoré boli určené pre Pohraničnú stráž, Zbor národnej bezpečnosti aj pre Štátnu bezpečnosť, boli schvaľované na Ústrednom výbore KSČ. Prijímanie právnych noriem bolo v kompetencii politického orgánu. Bez politického rozhodnutia by neprichádzali ani rozkazy veliteľov," doplnil historik.
Druhou stranou mince je potom vyše 600 prípadov úmrtí mladých príslušníkov Pohraničnej stráže - buď na hranici, pri prestrelkách, na elektrických drôtoch, alebo aj v dôsledku samovrážd či nehôd.
"Je to obrovský paradox, ak si to porovnáme s tým, ako sa chodí cez hranice dnes. Každého rozumného a slušného človeka musí šokovať, že sa kedysi človek, ktorý sa chcel domôcť svojej dôstojnosti a odísť za slobodou, musel obávať, že ho za to zabije oficiálny predstaviteľ štátu," dodal Patrik Dubovský.
